LONDÝN - Piatková pätimiliardová súdna bitka medzi ruskými oligarchami Borisom Berezovským a Romanom Abramovičom poskytla vzácnu príležitosť nahliadnuť do života rozprávkových boháčov. Sudkyňa Elizabeth Glosterová nakoniec rozhodla v prospech Abramoviča a agentúra AP zhromaždila fakty, ktoré zazneli na pojednávaní, ktorými sa dá v desiatich bodoch charakterizovať život miliardára:
1. Nikdy nič neposkytovať v písomnej podobe.
Glosterová poukázala na to, že diskutabilné sú takmer všetky minulé dohody medzi oboma mužmi, pretože boli dohodnuté iba ústne. Nikto z účastníkov si o nich nerobil ani poznámky. Abramovič vyhlásil, že toto zahmlievanie je čiastočne úmyselné. Nikdy vraj sa neozval proti domnienke, že Berezovský vlastní časť jeho spoločnosti Sibneft, pretože politický kapitál Berezovského poskytoval ochranu jeho podnikaniu.
2. Schôdzky sa neodohrávajú v kancelárii.
Obchody sa málokedy dojednávajú v kanceláriách. Obaja muži sa väčšinou schádzali na exotických a exkluzívnych miestach - v Berezovského klube v Moskve, na Riviére, vo francúzskych Alpách, v londýnskom hoteli Dorchester, v súkromných lietadlách a jachtách a na rôznych letiskách a heliportoch.
3. Oligarchovia nemusia dbať na to, čo si oblečú.
Abramovič vo svojom svedectve vyhlásil, že v roku 2000 prišiel Berezovský na významnú schôdzku v hoteli Dorchester v župane a neupravený. Berezovský opáčil, že je to snaha očierniť ho a vykresliť ako mafiána.
4. Milión dolárov nič neznamená.
Podľa Abramovičovej výpovede mal Berezovský v roku 2000, kedy odišiel z Ruska, posledný milión dolárov a vraj by "s tým dlho nevystačili".
5. Svedkovia sú výkonnejší, keď ich motivujete.
Berezovský priznal, že dvom potenciálnym svedkom sľúbil jedno percento z rozsudku, čo mohli byť desiatky miliónov dolárov, v prípade, že súd vyhrá.
6. Najzraniteľnejší je miliardár pri nákupoch.
Berezovský mal problémy oznámiť Abramovič, že ho chce zažalovať. Súdnu dokumentáciu vozil v aute pol roka a márne sa snažil Abramoviča dostihnúť. Raz pritom ušiel 320 kilometrov na sever od Londýna. "Dokonca som odletel do Manchestru na zápas medzi Manchestrom United a Chelsea, ale on bol s 20 osobnými strážcami. Nebolo možné mu listiny odovzdať," povedal Berezovský. Šťastie sa na neho usmialo až na londýnskom námestí Sloane, kde zastihol Abramoviča nakupovať v luxusnom butiku.
7. Každý dom potrebuje strechu.
Slovom, ktoré na súde zaznievalo najčastejšie, bolo ruská kryša, čiže strecha. Znamenať môže tiež politickú zásterku, ktorá zotrie líniu medzi podnikaním, politikou a mafiánskymi obchodmi. Abramovič povedal, že v 90. rokoch nebolo možné uzavrieť väčší obchod bez pomoci niekoho, kto mal podnikateľské a politické styky. A tým niekým bol Berezovský, ktorý za takú "kryšu" požadoval milióny dolárov. Platili sa z nich jachty, dovolenky vo Francúzsku aj účty za spoločníčky.
8. Začalo to kvákáním kačičiek.
Abramovič je možno dnes jedným z najbohatších Rusov, ale pochádza zo skromných pomerov. Ako dieťa osirel a žil u príbuzných. Neukončil strednú školu a začal rovno s obchodmi. V tom prvom išlo o predaj gumových kačičiek.
9. Byť čestný sa oplatí.
Glosterová v rozsudku nepoužila ostré slová, ale nedávala si servítku pred ústa. O Berezovskom vyhlásila, že ako svedok je z podstaty nedôveryhodný a pravdu považuje za pominuteľný a ohybný koncept, ktorý môže byť zmenený tak, aby slúžil prostriedku. Niektoré z jeho svedectiev boli zámerne nečestné, inokedy hovoril vyložene to, čo si práve vymyslel. V niekoľkých prípadoch mala sudkyňa dojem, že nešlo o vedomú nepoctivosť, ale že svedok klamal sám seba a vlastnej verzii udalostí veril. "Ľutujem, ale musím povedať, že som pri svojej analýze dôveryhodnosti pána Berezovského dospela k záveru, že by pre víťazstvo v spore povedal čokoľvek," konštatovala sudkyňa.
10. Víťaz neberie úplne všetko.
Je isté, že spor vyhral Abramovič. Ale nezabudnime na tých, ktorí sa smejú ako posledný, totiž na londýnskí právnici. Obe strany vydali nevypovedané sumy peňazí na najlepších právnikov sveta. Honoráre predstavovali desiatky miliónov libier. Londýnski právnici spory medzi Rusmi vybavujú bežne, pretože mnoho Rusov právnemu systému svojej krajiny nedôverujú. Spory sú často intenzívne osobné, strany sú pre víťazstvo ochotné urobiť čokoľvek.
