BUDAPEŠŤ – V 50. rokoch minulého storočia neprebiehal voči Lászlóovi Csatárymu proces v juhomaďarskom Pécsi. Vyhlásil to dnes v maďarskej komerčnej televízii ATV maďarský expert na medzinárodné právo Ádám Gellért, podľa ktorého právnym krokom voči 97-ročnému mužovi podozrivému z vojnových zločinov tak nebráni zákaz dvojitého postihu.
Správy o tom, že by Csatáryho už v Pécsi odsúdili, sú mylné, povedal Gellért s tým, že v príslušnom archíve nenašli dokumenty o súdnom procese voči mužovi s uvedeným menom.
Historik a novinár z Košíc Zoltán Balassa pre maďarský internetový server hvg.hu v nedeľu uviedol, že Csatáryho odsúdili nielen v bývalom Československu, ale už skôr aj v Maďarsku. Historik sa odvolal na viacero košických dokumentov.
Podľa Balassu Csatáryho zadržali v roku 1945 vo Veszpréme a následne ho v Pécsi odsúdili na 20 rokov nepodmienečného väzenia. Csatáry však ušiel ešte v priebehu pojednávania.
Ľudový súd v Košiciach v júni 1948 Csatáryho uznal za vinného a odsúdil v neprítomnosti na trest smrti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach.
Csatáryho domácu väzbu Budínsky ústredný obvodný súd predĺžil najdlhšie do 18. novembra 2012.
Prokuratúra podozrieva Csatáryho z vojnového zločinu týrania ľudí, za ktorý môže byť trestaný až doživotným odňatím slobody.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia podozrivého zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd mu v ten istý deň nariadil domácu väzbu.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
