PRAHA - Český prezident Václav Klaus v bilančnom rozhovore k 20. výročiu rozpadu spoločného štátu uviedol, že kritizované nevypísanie referenda pred jeho rozdelením nevníma ako chybu.
"Čechov sa nebolo na čo pýtať," povedal Klaus v Českej televízii. Vypísanie referenda by podľa neho tak či tak nezmenilo slovenskú túžbu po samostatnosti.
O rozdelení československej federácie v roku 1992 rozhodli českí a slovenskí politici, referendum sa o ňom nekonalo, čo neskôr niektorí kritici Klausovi a vtedajšiemu slovenskému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi vyčítali. "Nebola by žiadna cesta, ako by referendum zmenilo politickú situáciu na Slovensku," tvrdí dnes Klaus. Referendum je podľa neho vždy sporná vec. "Mám pocit, že by sme sa nekonečne hádali o formulácii tejto otázky," povedal.
Podľa Klausa, ktorý ako vtedajší český premiér rozdelenie dohodol, nie je pravda, že by tento krok presadili slovenskí politici proti vôli väčšiny Slovákov. "Nálady na vznik samostatného Slovenska skutočne objektívne boli," uviedol Klaus. Slovenská politická reprezentácia podľa neho mala jasnú vôľu vytvoriť samostatný štát a referendum by na tom nemohlo nič zmeniť.
Klaus polemizoval i s názorom, že hlavným strojcom rozdelenia spoločného štátu bol Mečiar. "Tam boli totálni radikáli od pána (Augustína Mariána) Húsku po neskoršieho slovenského prezidenta (Michala) Kováča a boli tam aj miernejší. Mečiar sa mi zdal ako človek v strede, ktorý žiadnym separatisticky uvažujúcim človekom naozaj nebol," povedal Klaus.
Český prezident ocenil Mečiara ako schopného štátnika a slovenského vlastenca už v nedávnom blahoželaní k jeho 70. narodeninám.
Vtedajší československý prezident Václav Havel podľa Klausa v kľúčovej fáze rokovaní o rozdelení štátu od volieb v roku 1992 hral len "mizivú" úlohu. Predtým však podľa neho prispel k negatívnemu vnímaniu Česka na Slovensku niektorými svojimi výrokmi. Havlove slová o "králikárňach v Bratislave a obrannom priemysle" podľa Klausa Slováci brali ako priamy útok z Prahy. Havel sa krátko po svojom prvom zvolení v decembri 1989 pri návšteve Bratislavy vyjadril o sídlisku Petržalka ako o panelákovej "králikárni". To mu potom vyčítali niektorí slovenskí politici.
Na českej strane podľa Klausa "antislovenskou kartou" hrala vtedajšia ODA v čele s Janom Kalvodom. "Niektorí členovia Pithartovej vlády vrátane jej predsedu v tom svoju úlohu tiež zohrali," vyhlásil Klaus. Petr Pithart, ktorý viedol českú vládu do polovice roku 1992, podľa Klausa napríklad pri rokovaniach o federálnom rozpočte presadzoval požiadavky v duchu "na Slovensko ani korunu".
Pithart však hodnotí rozdelenie spoločného štátu podstatne inak. Samostatné Slovensko podľa neho žiadna politická strana okrem slovenských ultranacionalistov nepožadovala. Klaus podľa Pitharta využil to, že Mečiar vystupňoval požiadavky a prekvapil ho tým, že sa skutočne k rozdeleniu federácie odhodlal. Tým si podľa Pitharta obaja politici výrazne posilnili svoje pozície v politike. Slovensko sa však kvôli Mečiarovej vláde blížilo k autoritatívnym režimom a až do roku 2004 nevstúpilo do NATO ani EÚ.
