MADRID - Hroziace odmietnutie gréckych voličov prijímať naďalej úsporné opatrenia, vymáhané Bruselom, prináša nebezpečenstvo vzniku dvoch blokov v rámci Európskej únie, a to pod vedením Francúzska na jednej strane a Nemecka na druhej.
Únii chýba jednotné politické vedenie, čo vedie k novej studenej vojne medzi Gréckom a Bruselom kvôli ich zdanlivo neprekonateľným rozdielom, napísal dnes na svojej stránke španielsky denník El País.
Situácia vyústila do patu po vzoru studenej vojny a rastúci počet odborníkov teraz hovorí, že to povedie nevyhnutne k rozpadu eurozóny a vzájomne zaisteného sebazničenia. "Obe strany, Atény a Brusel, držia jadrovú bombu. Ak Grécko vystúpi z eura, môže to zažať katastrofu. Ak Európa zmrazí financovania (Grécka), potom nastane úplný chaos," pripomenul list slová vodcu gréckej Koalície radikálnej ľavice (SYRIZA) Alexis Tsipras, ktorého strana môže vyhrať tento mesiac opakované voľby v Grécku a stať sa kľúčom k budúcnosti jednotnej európskej meny.
SYRIZA chce ustúpiť od razantných rozpočtových škrtov vynútených na základe zahraničnej finančnej pomoci, ktorá má krajinu uchrániť pred bankrotom. Európska únia ale dala aj na svojom poslednom summite v máji najavo, že od svojich požiadaviek nemieni ustúpiť. Podľa El País Grécko rozdeľuje Európu na dva tábory. Bohatšie štáty - Nemecko, Fínsko, Rakúsko a v menšej miere Holandsko - zastávajú názor, že nesú najväčší podiel nákladov na to, aby sa udržalo Grécko nad vodou, hoci mu na pomoc prispievajú všetky členské štáty podľa veľkosti ich ekonomík. Potom je tu zoskupenie okolo Francúzska pod novým socialistickým prezidentom Françoisom Hollandom, a tiež Talianska a Španielska, ktoré podporuje šéf Európskej komisie José Manuel Barroso a únijný prezident Herman Van Rompuy. Táto skupina je pripravená prijať pružnejší prístup k Grécku, možno s prihliadnutím k vlastným pracovným miestam, ak by sa tamojší voliči rozhodli riadiť gréckym modelom.
Hollande súhlasí s potrebou znižovania nákladov, ale chce zároveň opatrenia zabezpečujúce ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Konkrétne návrhy k tomu ale zatiaľ chýbajú a únia nemá ani jednotný systém daní. "Euro bolo slabé od začiatku, pretože mu chýbala časť nástrojov pre prevenciu krízy, ktoré potrebovalo, a nemalo žiadny z nástrojov pre riadenie krízy. Rozhodnutia prijaté v priebehu posledných niekoľkých rokov majú do istej miery korigovať tieto nedostatky," tvrdí podľa El País Jean Pisani-Ferry, riaditeľ think tanku Breugel.
Podľa neho slabé európske vedenie vykonalo len pár retuší na fasáde, pričom je teraz potrebné plnej ekonomickej integrácie. Tá by vraj umožnila vyvarovať sa chýb minulosti, kedy na jednu stranu Sever zaznamenával hospodársky rast a Juh strácal konkurencieschopnosť. To by ale vyžadovalo spoločný rozpočet založený na princípoch solidarity a zodpovednosti a tiež politickú úniu. Nemecko sa podľa El País odmieta plne k čomukoľvek zaväzovať a jeho opatrenia na zažehnanie krízy nefungujú. Je stále viac izolované, vedie stále menší blok krajín proti Francúzsku, ktorá získava podporu aj z tak neočakávanej strany, ako je napríklad Španielsko.
Projekt eura je neúplný a rýchlo sa prepadá v elitu na čele s Nemeckom a ratingovo najlepšie hodnotenými ekonomikami. Proti nim sú krajiny nižšieho rádu zastúpené Gréckom a takzvanými periférnymi štátmi. Môže sa projekt, ktorý niekdajší šéf Európskej komisie Jacques Delors raz opísal ako "skutočnú federáciu národných štátov", niekedy naozaj uskutočniť? "EÚ je nevratná. Keď už nie z iného dôvodu, tak preto, že náklady na jej zrušenie by boli nepredstaviteľné. Ale členovia eurozóny sú ochrnutí a nemôžu urobiť krok k úplnému zjednoteniu," hovorí kritik Nemecka José Ignacio Torreblanca.
Finančné trhy chcú zo všetkého najviac to, aby sa niečo jasne politicky konalo a aby mali jednoznačnú odpoveď na to, čo chce Európa s eurom robiť a či na tom chce pracovať jednotne, uzatvára El País.
