CHICAGO - Český prezident Václav Klaus včera v Chicagu predstavil osemtoro pre nápravu Európy. Starý kontinent je podľa neho zasiahnutý hlbokou systémovou krízou, ktorú spôsobuje oslabenie národných štátov a nevhodná menová únia. Zmenu by podľa neho prinieslo napríklad opustenie "neproduktívneho a paternalistického" sociálno-trhového hospodárstva či ucelený program redukcie povinných vládnych výdavkov.
Klaus na konferencii usporiadanej organizáciou Chicago Council on Global Affairs (Chicagsky rada pre globálne záležitosti) vo svojom - ako povedal - "skromnom návrhu" tiež vyzval k tomu, aby sa Európa zbavila nadmernej centralizácie, ktorá rovnako ako pohodlný spôsob života jej obyvateľov zvyknutých na sociálne výhody oslabuje jej rozvoj. Odmietol tiež ekologickú legislatívu, ktorá je podľa neho brzdou rozvoja. "Zeleným musí byť zabránené v tom, aby preberali stále viac ekonomiky pod prápor tak chybných myšlienok, ako je doktrína globálneho otepľovania," povedal prezident.
V narážke na súčasné problémy predlženého Grécka uviedol, že jednotlivé krajiny by mali mať možnosť opustiť európsku menovú úniu. Zopakoval, že Grécko považuje za obeť chybného usporiadania eurozóny. Podľa neho nejde o optimálnu menovú úniu, pretože pod jednou menou, jedným výmenným kurzom a jednou úrokovou sadzbou zlučuje ekonomicky úplne nesúrodé krajiny.
Takéto menové únie sú podľa českého prezidenta veľmi nákladné a dlho nevydržia. Ich prežitie by si vyžadovalo veľkú mieru solidarity medzi jednotlivými krajinami, podotkol Klaus. Dodal ale, že takú solidaritu, akou sa napríklad vyznačovalo západné Nemecko po zjednotení s východným Nemeckom, v súčasnej Európskej únii nevidí.
Klaus odmietol hlasy, že prípadný odchod Grécka z eurozóny by bol katastrofou. Pripomenul pokojné rozdelenie spoločnej meny pri rozpade česko-slovenskej federácie. "Technicky je to ľahké," uviedol. Dodal, že v tejto súvislosti rád hovorí, že Česi a Slováci sú experti na likvidáciu monetárnych únií.
Klausových osem bodov pre nápravu Európy
I) Európa sa musí zbaviť svojej neproduktívnej a paternalistickej sociálno-trhovej ekonomiky, ktorú ešte viac podkopáva rastúca úloha zelenej ideológie.
II) Európa sa musí zmieriť so skutočnosťou, že proces ekonomickej adaptácie nejakú dobu trvá a že netrpezliví politici a vlády obvykle veci zhoršujú. Politici by sa nemali snažiť organizovať trhy, snažiť sa detailne riadiť ekonomiku či vytvárať rast pomocou vládnych stimulov.
III) Európa by mala začať pripravovať ucelený program redukcie vládnych výdavkov a zabudnúť na flirtovanie s riešeniami založenými na zvyšovaní daní. Redukcia výdavkov sa musí prevažne týkať povinných výdavkov, pretože škrty nemandatórnych výdavkov sú kvantitatívne ako dlhodobé riešenie nevýznamné.
IV) Európa by mala zastaviť plazivú a neustále rastúcu zelenú legislatívu. Zeleným musí byť zabránené v tom, aby preberali stále viac ekonomiky pod prápor tak chybných myšlienok, ako je doktrína globálneho otepľovania.
V) Európa by sa mala zbaviť nadmernej centralizácie, harmonizácie, a štandardizácie celého kontinentu a po polstoročí takýchto opatrení začať decentralizáciu a dereguláciu spoločnosti a ekonomiky a odstrániť subvencie.
VI) Európa by mala umožniť krajinám, ktoré sú obeťami európskej monetárnej únie, aby ju opustili a vrátili sa k vlastnému monetárnemu usporiadaniu.
VII) Európa by mala zabudnúť na plány, ako je fiškálna únia. Nehovoriac o protidemokratických ambíciách, ako je politické zjednotenie celého kontinentu.
VIII) Európa by sa mala vrátiť k demokracii, ktorá môže existovať len na úrovni národných štátov, nie na úrovni celého kontinentu. Znamená to návrat od nadnárodného usporiadania k usporiadaniu založenému na vzťahoch jednotlivých vlád.
