VIEDEŇ - Dosluhujúci francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa v stredu rozlúčil s členmi svojho vládneho kabinetu a v najbližších dňoch ho čakajú už len posledné formálne úkony spojené s odovzdaním moci svojmu nástupcovi Françoisovi Hollandovi, ktorého inaugurácia je naplánovaná na 15. mája.
Odchod z najvyššieho postu v krajine a z politiky vôbec však môže pre neho znamenať začiatok vážnych problémov, keďže už o mesiac neskôr ho prestane chrániť prezidentská imunita. Ako upozorňujú francúzske médiá, z ktorých cituje rakúsky spravodajský portál ORF, Sarkozy sa zrejme nevyhne pozornosti justičných orgánov v súvislosti s viacerými nevyjasnenými aférami. Niektoré z nich zrejme zohrali svoju úlohu aj v kampani pred samotnými voľbami, v ktorých nakoniec tesne zvíťazil Hollande.
V prípade, že sa naplnia predpovede mienkotvorného denníka Le Monde, "občan Sarkozy" by mohol už čoskoro sedieť na lavici obžalovaných. Otázky prokurátora sa budú v takom prípade týkať napríklad aféry okolo financovania Sarkozyho volebnej kampane v roku 2007, na ktorú údajne prispela nelegálnym spôsobom najznámejšia francúzska miliardárka Liliane Bettencourtová.
Dôvodom pre utajené platby mala byť skutočnosť, že príspevky súkromných osôb na činnosť politických subjektov sú vo Francúzsku prípustné len do výšky 7500 eur ročne. Vyšetrovatelia v súvislosti s aférou vypočúvajú dlhoročného pokladníka Sarkozyho strany Zväz za ľudové hnutie Érica Woertha a od 16. júna im už nebude nič brániť, aby si predvolali aj Sarkozyho.
Okrem aféry Woerth-Bettencourt sa zrejme Sarkozy bude musieť brániť aj proti tvrdeniam, že bývalý líbyjský vodca Muammar Kaddáfí prispel na jeho kampaň v roku 2007 sumou 50 miliónov eur. Prezident túto informáciu označil za "grotesknú" a podal trestné oznámenie na investigatívny internetový portál Mediapart, ktorý zverejnil údajné dôkazy. Druhá strana reagovala protižalobou a je tak isté, že spor bude mať súdnu dohru.
Ďalšou "špinavou bombou", ako Sarkozy nazýva iniciatívy svojich protivníkov, je takzvaná aféra Karáči. Prípad siaha do roku 1995 a týka sa financovania prezidentskej kampane expremiéra Édouarda Balladura ako jedného zo Sarkozyho významných spojencov. Najväčšie pakistanské mesto bolo v roku 2002 dejiskom bombového útoku, pri ktorom zahynulo 11 francúzskych technikov pracujúcich na vývoji nových ponoriek pre Pakistan.
Objavili sa preto dohady, že išlo o pomstu za nevyplatenie provízií, ktoré Francúzi tajne sľúbili pakistanským predstaviteľom. Peniaze údajne poslúžili na Balladurovu neúspešnú kampaň, v ktorej sa Sarkozy angažoval ako jeho hovorca.
Zatiaľ jediným trestne stíhaným exprezidentom v moderných dejinách Francúzska je teraz už 79-ročný Jacques Chirac. Parížskeho rodáka, ktorý v prezidentskej funkcii pôsobil 12 rokov, usvedčili z vytvárania fiktívnych pracovných miest na parížskej radnici v čase, keď bol starostom hlavného mesta. Napriek dokázaniu sprenevery štátnych peňazí a zneužitia právomocí Chirac vyviazol s podmienečným trestom.
