PARÍŽ/LONDÝN - Európu podľa mnohých zahraničných médií čaká nová ekonomická kríza. Naznačujú to uplynulé prezidentské voľby vo Francúzsku, ktoré vyhral socialistický kandidát Francois Hollande. Je totiž známe, že sa voči úspornej politike svojho predchodcu Nicolasa Sarkozyho staval kriticky. Jeho postoj je signálom, že v otázke riešenia krízy v EÚ pravdepodobne nastanú zmeny.
Zhodujú sa v tom renomované denníky ako britský The Times alebo The Independent. Domnievajú sa, že Hollandovo víťazstvo oznamuje zmenu v spôsobe, akým sa Európa pobije s dlhovou krízou a ako bude Francúzsko postupovať vo svete. The Guardian zas napísal, že ide o koniec pravičiarstva a xenofóbie v európskej politike.
"Hollande je muž, ktorý sľubuje zmeniť dedičstvo (nemeckej kancelárky) Angely Merkelovej a prijať inú stratégiu v boji proti kríze a za stabilizáciu eura," myslí si portugalský ekonomický denník Jornal de Negocios. Podľa neho je dokonca Hollande v Nemecku málo žiadanou osobou.
Zvolenie nového francúzskeho prezidenta je pre Merkelovú veľkou ranou aj podľa nemeckej tlače. "Nie preto, že by Hollande ohrozoval záchranu eura, ale kvôli tomu, že jeho žiadosť doplniť fiškálny pakt rastovými opatreniami by mohlo ohroziť pozíciu zvrchovanosti kancelárky v Európe," uviedol Financial Times Deutschland.
Víťazstvo francúzskeho socialistu, ktorý sa stavia proti škrtom, nie je v Európe ojedinelé. Podobne dopadli aj víkendové voľby v Grécku, kde taktiež zvíťazili oponenti voči úsporám, čo znepokojilo finančné trhy. Západoeurópske akcie začali po nedeľných voľbách vo Francúzsku a Grécku výrazným poklesom, pretože výsledky volieb vrhli pochybnosti na schopnosť eurozóny vymaniť sa z dlhovej krízy.
Neradostná ekonomická situácia v Európe sa prejavila aj na úrovni jednotlivých vlád. Mnohé z nich už kvôli nezhodám v tejto oblasti padli. V Írsku sa tak stalo začiatkom minulého roka, kedy sa musel porúčať premiér Brian Cowen. Jeho kabinet stratil podporu po tom, čo vlani prijal nepopulárnu pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu. Podobne dopadol aj portugalský predseda vlády José Sócrates, ktorý podal demisiu pred rokom v marci. Parlament totiž neschválil úsporné opatrenia, ktoré navrhla jeho menšinová socialistická vláda. Za ním nasledoval pád vlády v Španielsku, Slovinsku i na Slovensku. Kabinet Ivety Radičovej zlyhal na tom, že parlament v októbri neschválil posilnenie právomocí záchranného fondu eurozóny EFSF. Premiérka totiž hlasovanie spojila s vyslovením dôvery. Zatiaľ poslednými obeťami dlhovej krízy sú grécky predseda vlády Jorgos Papandreou a jeho taliansky kolega Silvio Berlusconi.
