LONDÝN/BRATISLAVA - Pri jednej z najhorších leteckých katastrof, ktorá sa stala 1. júna 2009, zahynulo 228 ľudí, z toho traja Slováci. Lietadlo, ktoré smerovalo z Rio de Janeira do Paríža sa zrútilo približne 650 km od brazílskeho súostrovia Fernando de Norhonda. Po takmer troch rokoch od tragédie sa na svetlo sveta dostáva fakt, že okrem chyby pilotov sa na nešťastí mohlo podieľať aj "brilantné riešenie Airbusu".
Podľa predbežnej oficiálnej vyšetrovacej správy piloti nedokázali správne reagovať, aby odvrátili hroziacu katastrofu. Lietadlo v čase nehody riadil tridsaťdvaročný pilot Pierre-Cedric Bonin, ktorý bol najmenej skúsený z celej posádky. Závery vyšetrovania tvrdia, že piloti nesprávne reagovali na dva hlavné momenty posledných minút letu: na zamrznutie rýchlomerov, na ktoré neboli vycvičení, a na opakované varovania pred pádom stroja. Medzi dvoma pilotmi - Davidom Robertom a Boninom - nebola dostatočná koordinácia a oni sami si neboli istí, kto z nich práve lietadlo riadi. Aj keď sa kapitán Mark Dubois (58) na poslednú chvíľu do kabíny vrátil, k riadeniu sa už nedostal.
Britský denník The Telegraf však teraz zverejnil informáciu, že za zmätočným konaním pilotov, kedy ani dvaja skúsenejší nedokázali napraviť chyby ich kolegu, spočíva čiastočne aj dizajn postrannej riadiacej páky "side stick", ktorá sa používa v airbusoch.
Posledné slová pilotov pred zrútením, záznam z čiernej skrinky:
02:13:40 (Robert) “Stúpaj...stúpaj...stúpaj!”
02:13:40 (Bonin) “Veď stúpam... Páku mám celý čas zatiahnutú!”
02:13:42 (Dubois) “Nie, nie... nestúpaj!”
02:13:43 (Robert) “Klesnime… Ukáž mi kontrolky!”
Pilot Robert má lietadlo na chvíľu pod kontrolou a nakláňa jeho prednú časť dopredu. Lietadlo sa blíži k morskej hladine veľkou rýchlosťou. Robert si uvedomuje, že stroj sa im zodvihnúť do vzduchu už nepodarí.
02:14:23 (Robert) “Do čerta! Padáme... to nie je možné!”
02:14:25 (Bonin) “Čo sa deje?”
Kapitánové posledné slová:
02:14:27 (Dubois) “Desať stupňov do pádu”
Lietadlo dopadlo na hladinu zvislo. Pri páde dosahovalo rýchlosť takmer 200 km/h a roztrieštilo sa. Medzi pasažiermi vládla v posledných minútach panika, tá však netrvala dlho. Podľa expertov nemal nikto z cestujúcich šancu na prežitie. Niektoré trosky stroja a telá časti obetí boli vyzdvihnuté až vlani na jar z Atlantického oceánu z hĺbky 3 900 metrov.
