ATÉNY - Gréckeho exministra obrany Akisa Tsochadzopulosa zadržali dnes pre podozrenie z korupcie a prania špinavých peňazí. Informáciu priniesla tamojšia televízia, podľa ktorej prenikli policajti do domu niekdajšieho člena vlády, ležiaceho pod Akropolou.
Aj keď korupcia nie je v zadlženom Grécku v radoch politikov zriedkavým fenoménom, tak vysokopostavená osobnosť politickej scény podozreniu z tejto kriminálnej činnosti ešte nečelila.
Zadržaný pôsobil v rôznych vládnych funkciách už od druhej polovice 80. rokov minulého storočia, naposledy stál práve na čele ministerstva obrany do roku 2004. Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) vylúčilo exministra vlani zo svojich radov, keď sa voči nemu objavilo podozrenie z korupcie v súvislosti s nákupom ponoriek.
Pri nákupe luxusnej vily, ktorého okolnosti skúmajú aktuálne grécke úrady, mal exminister použiť viacero offshore spoločností. Osem miliónov eur mal pritom dostať od nemeckej firmy Ferrostaal, ktorá gréckej vláde vyplatila 120 miliónov eur, aby si u nej zaistila zmluvu na nákup štyroch dieselových ponoriek typu 214 za 1,2 miliardy.
Podľa ekonomického spravodajského portálu capital.gr je Tsochadzopulos podozrivý z prania špinavých peňazí či vlastnenia skrytých bankových účtov. Portál news247.gr informoval, že má zákaz opustiť krajinu a musí zaplatiť kauciu vo výške 150-tisíc eur. Dokonca má prísť aj k zhabaniu majetku, ktorého vlastníkom je však jeho manželka.
Okrem polície sa v dome objavili aj jednotky zaoberajúce sa finančnou kriminalitou a obsadili jeho kanceláriu. Po príchode svojich právnikov sa Tsochatzopulos dobrovoľne vydal do rúk orgánov a bez pút nasadol do auta. Jeho zadržanie vysielala grécka televízia naživo.
Komentáre niektorých médií však vravia, že ide iba o divadielko pred nadchádzajúcimi voľbami, ktoré má obyvateľom vytrieť zrak. Je to len "PR efekt", ktorým treba zastrieť, že keď už nie je "chlieb", nesmú chýbať aspoň "hry".
Gréci si pritom počas krízy počínali naozaj rozmarne. Web EUobserver, ktorý vychádzal z udelených zbrojných licencií, nedávno napísal, že z prvého záchranného balíčka od EÚ si mala juhoeurópska krajina zaobstarať značné množstvo vojenského vybavenia od vozidiel až po rakety. V roku 2010 Atény v tejto oblasti najviac obchodovali s Francúzskom, od ktorého za 794 miliónov eur kúpili vojenské lietadlá, rakety za 58 miliónov eur a elektroniku za 19 miliónov eur. Okrem toho Gréci obchodovali aj s Nemeckom, Holanďanskom, Talianskom a Španielskom.
