BRATISLAVA/PRAHA - Aj napriek minimálnym teplotám, ktoré v piatok nad ránom klesali na mnohých miestach pod mínus dvadsať stupňov Celzia, je tohtoročná zima stále ešte mierna. História pamätá na nižšie teploty, než je dnešných mínus 31,6 stupňa Celzia, ktoré ráno namerali v Poprade. Aj počet dní, kedy sa ortuť teplomera nevyšplhala nad bod mrazu, bol výrazne vyšší.
Za zimu storočia je klimatológmi označovaná tá z prelomu rokov 1928/29. Po teplom decembri udreli tuhé mrazy, celé Československo pokryla vysoká vrstva snehu a "sibírska" zima trvala až do marca. Mrazy vyvrcholili 11. februára 1929, kedy na väčšine meteorologických staníc hlásili najnižšie teploty vzduchu v histórii ich pozorovania.
Tou úplne najtuhšou v celej strednej Európe však bola zima z prelomu rokov 1829/30. Ľudia vtedy zažili 76 ľadových dní (teplota zostáva pod nulou celých 24 hodín) a 95 dní so zápornými dennými priemermi. Hneď za ňu sa radí krutá snežná zima 1783/84, ktorá mala 73 ľadových dní a 93 dní s mínusovými dennými priemermi teploty vzduchu. Zima 1928/29 sa mohla pýšiť "len" 62 mrazivými dňami.
Ortuť teplomera klesla 11. februára 1929 veľmi hlboko. Na stanici Vígľaš-Pstruša pri Zvolene namerali mínus 41,0 stupňa Celzia, čo je zatiaľ neprekonaný slovenských rekord. U susedov v českej Třeboni ukazoval teplomer mínus 41,5 stupňa Celzia. V Opave hlásili aj mínus 41 stupňov, Havlíčkův Brod mínus 36 stupňov a Praha mínus 27,1 stupňa Celzia.
Fujavice, hŕba snehu a mrazy ochromili cestnú aj železničnú dopravu. Rybníky premrzli takmer ku dnu, Vltavu spútal ľad do hĺbky jedného metra. Zamŕzali vodovody aj plynové potrubia, bola núdza o vodu, fronty na uhlie vraj pripomínali vojnu.
Noviny boli plné správ o počte zmrznutých ľudí, o pomrznutej lesnej zveri a vtáctve. Európa na tom nebola o nič lepšie, premenila sa na snežnú a ľadovú pláň. V Benátkach zamrzli kanály, v chorvátskom Šibeniku dokonca more.
