TOKIO/BRATISLAVA - V japonskom Tokiu vo štvrtok napriek mnohým protestom aktivistov podpísali predstavitelia EÚ, USA, Austrálie, Japonska a ďalších krajín dohodu na ochranu práv duševného vlastníctva. Odporci tohto opatrenia sa domnievajú, že to ovplyvní nielen slobodu na internete, ale spôsobí potiaže aj bežným občanom.
Dohodu ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement, v preklade Obchodná dohoda proti falšovanu) podpísalo 22 z 27 členských zemí Európskej únie. Očakáva sa, že sa k nej nakoniec pripoja všetky štáty EÚ. „Slovensko sa k zákonu pripojí určite ešte tento rok. Zatiaľ prebiehajú prípravné rozhovory pred tým, ako v parlamente predložíme novelu,“ povedala pre Hospodárske Noviny Katarína Cibulková, členka parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Zákon však jednotlivé štáty nepríjmu automaticky; najprv ho totiž budú musieť schváliť národné parlamenty.
Časť dokumentu sa na žiadosť českej europoslankyne Zuzany Roithovej objavila na webe. Okrem presadzovania práv duševného vlastníctva nakoniec zahŕňa aj pasáž, ktorá mala byť vynechaná. Týka sa kontroly elektronických médií na hraniciach."Na letiskách budú napríklad možné prehliadky obsahu notebookov, telefónov a iných elektronických médií. "ACTA mala byť zameraná na postih pirátstva komerčného rozsahu, a nie na šikanovanie občanov," upozorňuje Roithová. Z podpísanej dohody ďalej vyplýva, že po novom budú mať krajiny povinnosť zaviesť colnú kontrolu aj v prípade malých osobných zásielok.
Kritici zmluve vyčítajú najmä to, že podľa nich zavedie cenzúru internetu a obmedzenie slobody globálnej výmeny informácií. Jej vplyvu na podnikanie sa obávajú aj podniky naprieč internetovým odvetvím, od poskytovateľov webových spojení až po sociálne siete. Opatrenie sa dotkne aj slovenských serverov na zdieľanie dát ako Ulozto.sk či Cucaj.sk. „Je to prvý pevný klinec do truhly slobody digitálneho sveta, nielen internetu. Na väčšinu ľudí to bude mať negatívny vplyv, úžitok z neho bude mať len malé promile tých, ktorí nejaké autorské práva vlastnia,“ zdôraznil pre HN administrátor serveru cucaj.sk.
Na protest proti dohode už v niektorých krajinách vyšli ľudia do ulíc. Napríklad v Poľsku to boli až desaťtisíce občanov. Tí majú z cenzúry strach a obávajú sa, kvôli dohode prestane existovať množstvo webových stránok. Obdobný protest chystajú aktivisti aj vo Veľkej Británii.
Snaha o sprísnenie kontroly webu vyvoláva odvetné útoky hackerov z hnutia Anonymous. Tí v uplynulých dňoch napadli stránky viacerých dôležitých úradov vrátane FBI, Bieleho domu, kancelárie francúzskeho prezidenta, Európskeho parlamentu či českej vlády. Vo videu zverejnenom na serveri Youtube sa vyhrážajú, že už čoskoro zaútočia na ďalšie významné inštitúcie.
Cieľom zmluvy ACTA je boj proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných či filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov alebo iné formy pochybnej výroby. Globálny rozsah porušovania duševného vlastníctva sa stáva stále väčšou hrozbou pre trvalý a udržateľný rozvoj svetovej ekonomiky. Dohodu okrem členských krajín EÚ podpísali v októbri aj Austrália, Kanada, Južná Kórea, Maroko, Singapur, Japonsko, USA a Nový Zéland. Problematická z dlhodobého hľadiska je neúčasť zemí, kde sa intelektuálne vlastníctvo vykráda najviac, najmä Číny a Indonézie.
