ATÉNY/PRAHA/BRATISLAVA - Hospodárska kríza zlomila väz už niekoľkým premiérom v Európskej únii. Ako prvý skončil írsky predseda vlády Brian Cowen, ktorého po čase nasledovali premiéri Portugalska, Španielska, Slovinska. V októbri prišiel na rad pád vlády Ivety Radičovej a minulý týždeň sa po nevydarenom návrhu na referendum o prijatí pomoci od eurozóny porúčal aj grécky premiér Jorgos Papandreou. Ako sa však zdá, svojou pozíciou si už nemôže byť istý ani Silvio Berlusconi, politik preslávený sexuálnymi škandálmi.
Írsko (Brian Cowen) - Ťažké dopady krízy v Írsku, vyvolané zrútením realitného trhu a následným ohromným zadlžením bánk, ktoré musel zachraňovať štát, viedli tento rok k pádu premiéra Briana Cowena a februárovým predčasným voľbám. V nich s prevahou zvíťazili doterajšie opozičné strany, stredopravá Fine Gael a Labouristická strana. Dovtedy vládna Fianna Fáil skončila totálnym prepadom. Premiérom sa potom stal šéf Fine Gael Endu Kenny. Cowenov kabinet stratil podporu po tom, čo vláda vlani prijala nepopulárnu pomoc EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). Íri vláde vyčítali tiež to, že mala príliš blízko k bankám a developerom a ponechala im voľnú ruku. Írsko bolo pritom od začiatku svojho vzostupu v polovici 90. rokov označované za "keltského tigra".
Portugalsko (José Sócrates) - Predseda vlády José Sócrates, ktorý do čela vlády nastúpil vo februári 2005, podal demisiu tento rok v marci potom, čo parlament neschválil úsporné opatrenia navrhnuté jeho menšinovou socialistickou vládou. V júnových predčasných voľbách potom zvíťazila opozičná pravicová Sociálnodemokratická strana (PSD), ktorej predseda Pedro Passos Coelho sa stal premiérom. Portugalsko sa tento rok v apríli stalo po Grécku a Írsku treťou krajinou, ktorá musela kvôli dlhovej kríze požiadať o zahraničnú pomoc.
Španielsko (José Luis Zapatero) - Španielsky socialistický premiér José Luis Zapatero, ktorý stál v čele vlády dve funkčné obdobia takmer osem rokov, v júli oznámil konanie predčasných volieb. Za ich cieľ označil dodať krajine stabilitu. Podľa prieskumov by mala vo voľbách plánovaných na 20. novembra hladko zvíťaziť konzervatívna opozícia, ktorá sa tak postaví do čela tejto ekonomicky strádajúcej a zadlženej krajiny. Nevalné postavenie socialistov je aj dôsledkom niektorých úsporných opatrení, ktoré Zapaterova vláda prijala s cieľom uchrániť krajinu pred finančnou krízou.
Slovinsko (Borut Pahor) - Slovinská vláda premiéra Boruta Pahora padla v septembri, keď neprežila rekonštrukciu kabinetu spojenú s hlasovaním o dôvere. Predčasné voľby sa budú konať 4. decembra. Pahorova vláda sa dostala do krízy potom, čo júnové referendum podľa očakávania výraznou väčšinou zamietlo vládny návrh dôchodkovej reformy, ktorý by okrem iného predlžoval dôchodkový vek. Podľa ekonomických odborníkov je ale reforma nevyhnutná na zabezpečenie rozpočtovej stability Slovinska a jej neuskutočnenie by mohlo viesť k dramatickému dlhu krajiny.
Slovensko (Iveta Radičová) - Kabinet premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) padol po tom, čo parlament 11. októbra neschválil posilnenie právomocí záchranného fondu eurozóny EFSF. Radičová hlasovanie totiž spojila s vyslovením dôvery. O dva dni neskôr Slovensko rozšírenie právomocí EFSF schválilo. Pád vlády následne vyvolal vnútropolitickú krízu, kedy nebolo jasné, kto v kresle ministerského predsedu povedie krajinu do volieb. Poslanci preto schválili dodatok k ústave, ktorý Radičovej umožní zotrvať v premiérskom kresle až do volieb, ktoré budú 10. marca 2012.
Grécko (Jorgos Papandreou) - Vláda Jorgosa Papandrea sa minulý týždeň ocitla na pokraji zániku, keď ministerský predseda prišiel s návrhom usporiadať referendum o tom, či Grécko chce pomoc od eurozóny. To u popredných únijných politikov vyvolalo zdesenie a podobne reagovali aj trhy v Európe aj v zámorí. Papandreou návrh na referendum musel pod silným vnútropolitickým i medzinárodnom tlakom stiahnuť a v nedeľu sa na mimoriadnej schôdzke s prezidentom Karolosom Papuliasom a šéfom opozície Antonisom Samarasom dohodol na dočasnej vláde, v ktorej čele Papandreou nebude. Jej úlohou bude zabezpečiť splnenie podmienok pre prijatie záchranného balíka EÚ a doviesť krajinu k predčasným voľbám, ktoré by sa mali konať 19. februára.
Gréci sa v minulých rokoch neúnosne zadlžili a vlani v máji dostali od MMF a eurozóny prísľub balíku v celkovej výške 110 miliárd eur. Ten je uvoľňovaný postupne a veritelia pritom kontrolujú, či Grécko plní dohodnuté podmienky. Druhý záchranný program v sume 109 miliárd eur (2,7 bilióna eur) z tohtoročného júla predpokladá, na rozdiel od prvého programu, účasť súkromných veriteľov, ktorí Grécku budú musieť časť dlhovej záťaže odpustiť.
Možný pád vlády: Taliansko (Silvio Berslusconi) - Dolná komora talianskeho parlamentu má dnes opäť hlasovať o štátnom záverečnom účte za rok 2010. Účet už raz v hlasovaní prepadol, preto je dnešné hlasovanie považované za vážnu skúšku pre vládu premiéra Silvia Berlusconiho. Ukáže sa totiž, či Berlusconiho kabinet skutočne stratil dôveru časti vlastných poslancov, ako sa o tom v posledných týždňoch špekuluje. Neschválenie účtu by mohlo vyústiť v pád vlády, Berlusconi ale špekulácie, že čoskoro odstúpi, vytrvalo odmieta.
