CANNES - Grécky premiér Geórgios Papandréou po stredajšej schôdzke s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a ďalšími zástupcami EÚ a eurozóny vyhlásil, že Grécko sa musí rozhodnúť, či zostane členom skupiny krajín platiacich eurom, a ukázať celému svetu, že dokáže plniť svoje sľuby. To je zatiaľ najotvorenejšie priznanie, že odchod Grécka z eurozóny je v hre.
"Myslím si, že je zásadné, že ukážeme svetu, že dokážeme plniť sľuby," povedal podľa agentúry Papandréou po rokovaní vo francúzskom letovisku Cannes v predvečer summitu G20. "Nie je to len otázka tohto programu, je to otázka toho, či chceme zostať v eurozóne."
"Referendum môžeme usporiadať 4. decembra," vyhlásil tiež podľa agentúry AFP s tým, že otázka, ktorá bude v plebiscite Grékom položená, ešte nebola určená, v stávke ale "jasne" bude zotrvanie Grécka v eurozóne.
Geórgios Papandréou dorazil na miesto konania narýchlo zvolanej schôdzky so svojím ministrom financií Evangelom Venizelom. Pri oválnom stole sedeli naproti nim Merkelová a Sarkozy. Prítomní boli tiež prezident EÚ Herman van Rompuy, predseda Európskej komisie Jose Manuel Barroso, nemecký minister financií Wolfgang Schäuble či predsedníčka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová.
Prekvapivé rozhodnutie gréckej vlády usporiadať referendum, či má krajina prijať európsku finančnú pomoc dohodnutú minulý týždeň na summite v Bruseli, vrcholných politikov eurozóny rozhnevalo. Na adresu Grécka bola vyslovená rada kritických výrokov.
Naposledy sa nechal počuť predseda tzv. euroskupiny, teda platformy pre rokovania ministrov financií krajín eurozóny, Jean-Claude Juncker, ktorý vyhlásil: "Pred týždňom urobilo 17 z nás spoločné rozhodnutie. Nebudeme akceptovať, aby niekto z tých rozhodnutí vycúval."
Nemecko a Francúzsko do Atén odkázali, aby sa Gréci urýchlene rozhodli, čo vlastne chcú, a či vôbec ešte majú záujem zostávať v eurozóne. Takmer isté už je to, že Grécko do výsledku referenda nemôže počítať s ôsmimi miliardami eur, ktoré tvoria šiestu časť záchranného úveru, ktorý dohromady činí 110 miliárd eur.
Denník Financial Times priniesol v stredu informáciu, že grécke referendum nemá riešiť prijatie či neprijatie európskej pomoci, ale zotrvanie Grécka v eurozóne a v EÚ vôbec. To by dávalo zmysel, pretože hoci väčšina Grékov nesúhlasí s európskou pomocou, pretože tá je podmienená prísnymi úspornými opatreniami, eurozónu opustiť nechcú. Denník z toho vyvodzoval, že je to spôsob, akým Grékov presvedčiť, že prijatie pomoci je nutné.
Hovorca vlády však v stredu popoludní tento variant odmietol s tým, že otázka v plebiscite sa bude týkať výhradne pomoci. Panujú obavy, že ak sa Gréci vyslovia proti prijatiu záchranného balíka a s ním spojených podmienok, budú musieť z eurozóny preč tak ako tak.
