LONDÝN - Terajšie problémy eurozóny majú čisto lokálny charakter a celoeurópskymi ich neurobili finančné trhy, ale kontraproduktívne zásahy členských krajín na podporu zadlžených krajín. Napísal to dnes komentátor britského denníka Financial Times John Kay. Vojnu proti trhom podľa neho európski politici prehrajú, pretože v skutočnosti nebojujú proti trhom, ale proti realite.
Kay odmieta prevažujúci názor európskych predstaviteľov, že pre fungovanie menovej únie je potrebná jednotná rozpočtová politika. Tá v skutočnosti nutná nie je, ako ukazujú príklady iných menových únií ako napríklad dlhého obdobia zlatého štandardu alebo faktické únie medzi USA a krajinami ako Čína, ktoré zviazali svoje meny s dolárom.
Jednotná fiškálna politika nie je ale pre účely jej zástancov dostatočná, pretože "ani Európska komisia, ani nemecká vláda nemôžu poslať do ulíc Atén tanky", ktoré by presadili plnenie dohodnutej politiky, píše Kay. Jedinou možnosťou, ako môže EÚ fiškálnu disciplínu presadiť, je hroziť odmietnutím ďalších prevodov peňazí, čo sa zatiaľ robilo, ale bez väčších úspechov.
Menová únia znamená, že oblasti s horšími ekonomickými podmienkami si už nemôžu obnovovať klesajúcu konkurencieschopnosť devalváciami a musia ju získavať svojou vlastnou mzdovou, daňovou a fiškálnou politikou. K tomu sú však potrebné silné miestne inštitúcie a tie v mnohých krajinách eurozóny nie sú, pretože kvôli prehnanej ambicióznosti tvorcov eura išli do eurozóny aj krajiny, ktoré disciplínu nie sú schopné presadiť.
Ťažkým dôsledkom svojej nedisciplinovanosti krajiny ako Grécko v eurozóne unikali štátnymi a súkromnými pôžičkami. Ak budú veritelia presvedčení, že sa im peniaze vrátia, budú to Grécko a ostatné štáty môcť robiť ďalej, najmä ak lídri EÚ presadia plány na rozšírenie úlohy stabilizačného fondu EFSF. "Dávať krajinám viac zdrojov na boj proti trhom situáciu nezlepší, ale zhorší," napísal Kay.
Absencia silných lokálnych inštitúcií splodila problémy na realitných trhoch v Írsku a Španielsku, neschopnosť vládnuť v Taliansku, ekonomickú stagnáciu v Portugalsku či prebujnený štátny sektor v Grécku. Z nich sa potom podľa komentátora vinou zásahov európskych politikov stali zbytočne problémy celej EÚ.
Kay upozorňuje na rad záujmov, ktorých vinou sa miestne problémy stali celoeurópskymi. Elita v Bruseli a ďalších metropolách má tendenciu využiť akéhokoľvek problém k požiadavkám na "viac Európy". Ďalšou motiváciou je záľuba politikov v organizovaní krízových zasadnutí, kde sa náležite zviditeľnia.
Keďže ale terajšie problémy eurozóny možno vyriešiť len lokálne, berie na seba Európa zodpovednosť za niečo, kde nemá právomoci, a tým riskuje stratu vierohodnosti. "Európski lídri vojnu s trhmi prehrajú nie preto, že nenájdu dostatok zdrojov k ich porážke, ale preto, že v skutočnosti bojujú s realitou," uzatvára Kay.
