BRATISLAVA - Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík býva označovaný za slovenskú obdobu amerického podnikateľa a politika Rossa Perota, ktorý je známy ako jeden z najbohatších občanov Spojených štátov a dvojnásobný kandidát na post prezidenta.
Veľvyslanectvo USA v Bratislave to píše v jednej zo svojich depeší, ktorú odoslalo do Washingtonu krátko pred minuloročnými parlamentnými voľbami na Slovensku. Ako uvádza v uniknutom dokumente, ktorý koncom augusta zverejnil portál WikiLeaks, Sulík podobne ako kedysi Perot "irituje politický establišment", keďže jeho strana zrejme odčerpáva hlasy SDKÚ-DS opierajúcej sa o podporu "sociálno-liberálne" a "progresívne" zmýšľajúcich voličov. Americkí diplomati preto vyjadrili presvedčenie, že prípadný volebný úspech SaS oslabí hlavného súpera vládneho Smeru-SD a bude tak "nahrávať do rúk premiéra Roberta Fica".
Veľvyslanectvo hneď na úvod poukazuje na "neočakávaný úspech" SaS vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009, keď síce nedosiahla päťpercentnú hranicu pre vstup, voličov však oslovila napriek tomu, že vznikla necelý rok pred voľbami a stavila na "lacnú" kampaň financovanú zo súkromných zdrojov.
"Tento výsledok mnohých prekvapil a bol prvým náznakom, že Sulík by mohol byť vážnym hráčom," uvádza sa v depeši, podľa ktorej sa Američania pred parlamentnými voľbami zaujímali, aké sú jeho "priority a stratégia". Predseda SaS sa údajne vyjadril, že pred voľbami odmieta vytvárať akékoľvek koalície, aj keby to malo zmariť jeho šance na úspech.
Americkí diplomati v depeši analyzujú členskú základňu SaS ako aj financovanie strany, pričom vychádzajú zo zoznamu príspevkov od jednotlivých členov, ktorý im poskytol samotný Sulík. Všímajú si tiež "veľmi dôvtipné a chytľavé" plagáty strany a ako jeden z obľúbených citujú slogan "Ďakujeme boľševici!" doplnený grafom znázorňujúcim hospodársky úpadok Slovenska. Za vynaliezavý spôsob získavania publicity označujú aj petíciu za vypísanie referenda o šiestich otázkach.
Organizácia WikiLeaks minulý týždeň zverejnila na svojej stránke celý svoj archív diplomatických depeší, ktoré údajne získala od amerického vojaka Bradleyho Manninga. Dôvernú korešpondenciu, ktorú tvorí viac ako štvrť milióna dokumentov, postupne sprístupňovala už od novembra minulého roka, doteraz tak však robila v spolupráci s vybranými médiami.
