VIEDEŇ - Rakúska nacionálno-populistická strana Slobodných (FPÖ) ostro protestovala proti slovinskej pamätnej dvojeurovej minci, ktorú vydali k 100. výročiu narodenia jedného z veliteľov Titových partizánov France Rozman-Staneho. Označila to za propagáciu komunizmu a urážku tých, ktorí trpeli násilím komunistických partizánov počas vojny, a žiadala rázny protest rakúskej vlády.
Slovinská pravica takisto s uctením slovinského partizána nesúhlasí, ministerstvo financií však v odôvodnení označilo Rozman-Staneho za "svetlú postavu boja", ktorá zahynula ešte počas vojny. Napísala to dnes agentúra APA.
"Razenie mince s komunistickou hviezdou je útokom na spoločné európske hodnoty a urážkou každej obete a pozostalým, ktorí trpeli násilím Titových partizánov," uvádza sa v parlamentnej interpelácii FPÖ kancelár Werner Faymann. Strana požaduje, aby šéf rakúskej vlády podnikol v Ľubľane kroky vedúce k stiahnutiu mince z obehu vzhľadom na rakúskych pozostalých po obetiach partizánov.
Kancelársky úrad na interpeláciu podľa APA stručne odpovedal, že "položené otázky sa nijako netýkajú kompetencií predsedu vlády".
Minca ku 100. výročiu narodenia France Rozmana, s partizánskou prezývkou Stane, nebola jednoznačne prijatá ani na Slovinsku. Pravica dala najavo nesúhlas s uctením pamiatky partizánskeho veliteľa, aj keď je slovinského pôvodu. Slovinské ministerstvo financií však Staneho v odôvodnení razby označuje za "svetlú postavu ľudového oslobodzovacieho boja proti nacistickým a fašistickým okupantom".
Bývalý španielsky interbrigadista organizoval po útoku nacistického Nemecka na Juhosláviu partizánsky odboj proti okupantom, v roku 1943 bol menovaný prvým veliteľom oslobodzovacej fronty. Zomrel v novembri 1944 pri nešťastí počas skúšky zbraní, a nepodieľal sa tak žiadnym spôsobom na kontroverznom hromadnom zabíjaní realizovanom v oblasti Titovými partizánmi po vojne. Po vojne bol uctievaný ako národný hrdina Juhoslávie a je pochovaný v hrobke národných hrdinov v Ľubľane.
Všetkých 17 štátov eurozóny má právo vydať každý rok jednu pamätnú dvojeurovú mincu. Väčšinou sú tak pripomínané historické výročia alebo osobnosti. Rakúsko samo využilo túto možnosť len raz v roku 2005, pri príležitosti 50. výročia podpisu štátnej zmluvy (ústavy garantovanej víťaznými spojencami), ktorá určovala rakúsku neutralitu. Na budúci rok je pripravovaná razba spoločnej pamätnej mince všetkých štátov eurozóny k 10. výročiu zavedenia eura.
