HONGKONG - Za honosnými mrakodrapmi a elegantnými nákupnými strediskami hongkonského centra sa skrývajú miniatúrne, takmer neviditeľná obydlia, o nič väčšie ako rakvy. Pre mnoho ľudí jediný domov.
Aj pre Maka (72), ktorý žije vo svojej rakve v štvrti Wan Chai už desať rokov. Má v nej miesto práve tak na to, aby sa mohol posadiť. Nikto tu nechce bývať, ale musíme nejako prežiť, je to o niečo lepšie ako byť na ulici, cituje Maka stanica CNN.
Makov životný priestor zodpovedá zhruba ploche dvojlôžkovej postele. Týmto bytom sa tu hovorí pre ich mimoriadnu stiesnenosť rakvy, alternatívou sú potom byty podobajúce sa klietkam alebo chlievom.
Dvadsať obyvateľov domu, kde žije Mak, zdieľa klozet, ktorý slúži aj ako sprcha. Zo stien na chodbách visia elektroinštalácie, priestory sú zle vetrané. Obytné miesta sú naskladané jedno na druhé rovnako tesne ako skrinky v kuchynskej linke.
"Ľudia si o obyvateľoch takých miest myslia, že sa do tej situácie dostali, pretože sú leniví. Nič nie je pravde vzdialenejšie. Niektorí majú veľmi zle platenú prácu, aj keď v nej trávia dlhé hodiny. Jednoducho na nich doľahli ťažké časy," povedala sociálna pracovníčka Sze Lai San.
Mak, ktorý pracuje ako domovník, nie je výnimkou. V Hongkongu sa narodil. Po niekoľkých neúspešných finančných investíciách sa dostal na mizinu a teraz zarába ťažko na mesačný nájom, ktorý ho vyjde na 150 dolárov (približne 105 eur). Patrí teraz k 1,2 miliónu chudobných obyvateľov Hongkongu. "Viem byť bez obeda, nevšímať si špiny, prenesiem sa cez hmyz a dusno, ale najväčší problém je bezpečnosť. Sme tam natlačení ako sardinky bez akéhokoľvek dohľadu. Keby tam začalo horieť, všetci zomrieme," hovorí Mak, ktorý nechce povedať celé meno, pretože je príliš zadĺžený a bojí sa, že by sa tak jeho veritelia dozvedeli jeho adresu.
Podľa mestskej vyhlášky musí mať každý majiteľ bytu, ktorý je prenajatý pre 12 a viac lôžok, povolenie. Hoci je to neuveriteľné, majiteľ miesta, v ktorom Mak býva, ho má.
Vyhláška požaduje, aby prenajímané byty spĺňali iba požiarne a bezpečnostné predpisy, o podmienkach životného priestoru sa nezmieňuje. Hovorca hongkonského bytového úradu Elain Chu hovorí, že životné podmienky sú určené mnohými faktormi, napríklad trhom, ekonomikou, osobnou finančnou situáciou príslušného aj jeho súkromnú voľbou.
Sze radí fenomén bývania v rakvách na dôsledky revolúcie v cenách mestských nehnuteľností. Jej príčinou je rozdiel medzi bohatými a chudobnými, ktorý je v Ázii vôbec najvýraznejší. V Hongkongu sa podľa poradenskej firmy Savills štvorcová stopa nehnuteľnosti predáva za neuveriteľných 10 550 dolárov (približne 7300 eur), čo na metre je treba vynásobiť ešte zhruba desiatimi. Aj menej kvalitné nehnuteľnosti sú v Hongkongu o 40 percent drahšie ako v Londýne, New Yorku alebo Moskve.
"Hongkong bohatne, ale títo ľudia boli ponechaní stranou. Jeden z nich mi raz povedal: 'Ešte som nezomrel, ale už žijem v rakve - štyri steny a klince'," spomína Sze.
S ľuďmi ako Mak pracuje už 16 rokov. Ľudia z rakiev platia v prepočte za meter štvorcový životného priestoru viac než by platili v luxusných bytoch. Od vlaňajška sa ceny za rakvy zvýšili o 20 percent. "Dejú sa spiatočnícke veci, ktoré by sa v Hongkongu stávať nemali. Obyvatelia chudobných obydlí by mali mať viac práv, nemali by žiť na okraji spoločnosti," tvrdí Sze.
O obecný byt požiadalo 300 tisíc ľudí. Čakacia doba je síce oficiálne tri roky, ale mnohí čakajú vo svojich rakvách aj desať rokov.
Z Makovho pohľadu existuje dvojaký Hongkong. Ten, na ktorý sa pozerá z okna a ktorý vystavuje pozlátko a krásu, ktorou je mesto známe. A ten určený ľuďom, ktorí sa prepadli škárami tohto pozláteného náteru. "Nie je pravda, že by vláda ľuďom ako ja nevedela pomôcť. Ona nám pomôcť nechce, rovnako ako nechce ani riešiť naše problémy," hovorí Mak.
