VARŠAVA - Niekdajšieho vodcu a veliteľa varšavského povstania v auguste 1944, ktoré si vyžiadalo obrovské straty ľudské aj materiálne, môže čaká symbolický proces. Usporiadať ho chce starosta mesta Stalowa Wola na juhovýchode Poľska. Šanca, že sa sa súd uskutoční, sú však malé. Jeho nápad ale ukazuje, že v hodnotení udalostí spred 67 rokov dodnes nepanuje zhoda.
"Naše vlastenectvo je jedným z najmorbídnejších na svete, k tomu, aby sme sa cítili Poliakmi potrebujeme rieky krvi a hory mŕtvol," cituje server wyborcza.pl starostu Andrzeja Szlenzaka. "Taký vlastenecký model vyrastal a stále vyrastá z varšavského povstania," dodal. Szlenzak ako jediný v regióne bojkotuje zapínanie sirén v meste na 1. augusta, ktoré po celom Poľsku pripomínajú výročie začiatku ozbrojenej revolty v hlavnom meste.
V priebehu 63 dní bojov zahynulo vyše 18 tisíc povstalcov a 180 tisíc civilných obyvateľov. Nemecká armáda, ktorá mala obrovskú prevahu, stratila asi 20 tisíc vojakov. Varšava, z ktorej museli odísť státisíce ľudí, ležala v troskách. Adolf Hitler ju za trest nariadil zrovnať so zemou. Vo vyhlásení zaslanom novinárom Szlenzak napísal, že "v každej civilizovanej krajine by velitelia zodpovední za takéto katastrofálne rozhodnutie, akým bolo začatie povstania, boli postavení pred vojenský súd. U nás sa to nikdy nestalo."
Tento rok sa iba dva dni pred výročím postaral o rozruch na poľskej politickej scéne aj minister zahraničia Radoslaw Sikorski. Na Twitteri udalosti z roku 1944 označil za národnú katastrofu, z ktorej sa treba poučiť. Jeho slová pobúrili nielen najväčšiu opozičnú stranu, národno-konzervatívne Právo a Spravodlivosť, ale aj politikov z jeho vlastného tábora. Podľa prezidenta Bronislawa Komorowského zvoleného z liberálnej Občianskej platformy, z ktorej je aj Sikorski, taký komentár neprišiel vo vhodnom čase. Šéfa poľskej diplomacie kritizuje aj varšavská primátorka Hanna Gronkiewicz-Waltz, podľa ktorej sa dopustil faux pas.
Starosta Staloweja Woli sa však Sikorského zastáva. Jeho kritikom pripomína, že "kto ide s holými rukami proti tankom, je šialenec, kto posiela s holými rukami proti tankom iných, je zločinec a kto to nepochopí, je hlúpy." Tvrdí, že pre symbolický proces, ktorý plánuje s dnes už nežijúcimi vodcami povstania, má niekoľko desiatok kandidátov na žalobcov. Úlohy obhajoby by sa podľa neho mohli zhostiť zástupcovia Múzea varšavského povstania. Jeho riaditeľ Ján Oldakowski ale takúto možnosť skôr vylučuje. Návrh usporiadať proces považuje za divadielko. Pripomenul, že na debatách v múzeu sa zúčastňujú aj kritici povstania.
"Poľskí politici neorganizovali povstanie z plezíru, ale pretože sa zdalo, že ide o poslednú šancu na záchranu poľskej nezávislosti," povedal pre portál gazeta.pl historik Andrzej Friszke. O zamýšľanom procese hovorí ako o happeningu, ktorý povedie len k ďalšej polarizácii, nie k hľadaniu pravdy.
Spory vyvolal vlani na jeseň predseda Zväzu varšavských povstalcov, ktorý sa počas jednej slávnosti ospravedlnil civilnému obyvateľstvu mesta za utrpenie, ake prežilo počas revolty.
Protinemeckú vzburu vo Varšave vyprovokovali správy o blížiacej sa Červenej armáde. Jej organizátori predpokladali, že poľská takzvaná Zemská armáda zaujme pozície, ktoré opustia nemecké vojská a voči Červenej armácde bude vystupovať ako suverénny partner.
Sovietske jednotky však na rozkaz Moskvy zostali stáť pred bránami mesta a umožnili tak nacistom, aby povstanie rozdrvili. Červená armáda oslobodila zničenú Varšavu až v januári 1945. Pre mnohých Poliakov jej príchod neznamenal vyslobodenie, ale začiatok novej neslobody.
