VARŠAVA - Poľsko sa dnes prvýkrát ujíma predsedníctva v Európskej únii. Varšava predsednícku štafetu na ďalšieho pol roka preberá od Maďarska. Pred ostatnými členmi dvadsaťsedmičky sa Poľsko chce predviesť ako stabilná a proeurópska krajiny, jeho ambície však môže pribrzdiť napríklad kríza v eurozóne.
Európsku úniu v najbližších mesiacoch čakajú debaty o jej rozpočte na roky 2014 až 2020. Poľsko nechce, aby sa zvrhla na hádku medzi krajinami, kto do rozpočtu viac platí, než z neho dostáva, a štátmi, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí. Tými, ktorí dostávajú najviac prostriedkov z únijnej pokladnice, sú práve Poliaci. Vďaka nim urobila ich krajina v posledných rokoch výrazný civilizačný skok.
V prípade rozpočtu Varšava solidaritu žiada, inokedy ju ale sama ponúka. Stalo sa tak počas rokovaní o ďalšom záchrannom balíku pre bankrotujúce Grécko. Poľsko bolo ochotné dať garancie na pomoc Aténam. Nakoniec to ale robiť nemusí, samit EÚ sa minulý týždeň rozhodol pre iné riešenie. Grécka kríza, ale aj kritické dlhy iných krajín, kde sa platí eurom, môžu poľskému predsedníctvo pripraviť perné chvíle.
"Musíme zabrániť katastrofám, ktoré by mohli viesť k finančnému kolapsu niektorých krajín, pohromám, ktoré spochybňujú samotnú existenciu Európskej únie," vyhlásil premiér Donald Tusk v rozhovore pre nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Poľsko chce počas budúceho polroka viac otvoriť EÚ smerom na východ. Koncom septembra usporiada summit Východného partnerstva, do ktorého sa zapojilo šesť postkomunistických krajín.
Hoci viac ako štyri pätiny Poliakov považujú členstvo svojej krajiny v EÚ za dobrú vec, ešte pred niekoľkými rokmi malo Poľsko povesť euroskeptickej krajiny. Takýto obrázok si o ňom urobili mnohí Európania v čase, keď premiérom a prezidentom boli konzervatívne dvojčatá Jaroslaw a Lech Kaczynski. Vystupovali ako obhajcovia tradičných kresťanských hodnôt a neústupní bojovníci za poľské národné záujmy.
Aj keď poľskí politici dnes s Bruselom už nebojujú, dokážu si občas "dupnúť". Poľsko ako jediné minulý týždeň vetovalo plány EK, aby EÚ emisie oxidu uhličitého do roku 2020 znížila oproti roku 1990 o 25 percent namiesto 20 percent. Každé sprísnenie klimatických cieľov pre Varšavu znamená obrovský problém.
Poľské hospodárstvo je závislé na uhlí, vyrába sa z neho viac ako 90 percent elektrickej energie. "Nepodvolíme sa žiadnemu tlaku, aby ciele ohľadom znižovania emisií boli ešte ambicióznejšie," odkázal premiér Tusk.
