Natascha predala rakúskym novinám ďalšie podrobnosti
VIEDEŇ - Je to už viac ako päťdesiat dní, čo rakúske dievča Natascha Kampusch (18) utieklo od svojho únoscu a trýzniteľa Wolfganga Priklopila († 44). Ako si zorganizovala svoj život po ôsmich rokoch väzenia v pivnici jeho domu? O svojom živote na slobode porozprávala Natascha viacerým rakúskym denníkom.
Po krátkom pobyte
na klinike žije teraz
Natascha pod dohľadom
psychológov
v ubytovni na vidieku,
no začína sa pozerať
už aj po vlastnom
byte. Peniaze
z predaja
fotiek a rozhovorov
vložila
údajne do vlastnej
nadácie, ktorou chce
bývalá zajatkyňa pomôcť
okrem iného aj
ženám v Mexiku. Má aj
vlastné konto, odkiaľ si
občas vyberie peniaze,
podľa vlastných slov
však nepotrebuje veľa.
Nemá televízor, radšej
počúva rádio. A cíti sa
oveľa lepšie.
„Ešte stále
som veľmi citlivá. Mám
podráždenú pleť a migrény.
Ale už nie som taká
bledá a moje rany sa hoja
rýchlo,“ rozpráva Natascha.
„Ak by o mne mala
vyjsť kniha, napíšem ju
sama... Nechcem, aby
ma vo filme hrala Emma
Watson (Hermione Granger
z Harryho Pottera)
ani Scarlett Johansson,“
hovorí Natascha.
Údajné sadomasochistické sklony jej únoscu Wolfganga Priklopila označila za „pritiahnuté za vlasy“. V budúcnosti sa chce venovať škole, pravdepodobne niečomu technickému, ako aj svojej nadácii. A ako sa cíti v novom živote? „Keď som sama a počúvam hudbu, dokážem zabudnúť na to, čo bolo. A keď nemusím byť hladná. To je totiž istá definícia slobody.“
Veľmi túži zažiť koncert Robbieho Williamsa, no je to pre ňu veľký problém. „Viac ako päť či šesť ľudí na jednom mieste neznesiem. Nikdy nevychádzam sama z domu. Človek nikdy nevie, na koho natrafí...“
Údajné sadomasochistické sklony jej únoscu Wolfganga Priklopila označila za „pritiahnuté za vlasy“. V budúcnosti sa chce venovať škole, pravdepodobne niečomu technickému, ako aj svojej nadácii. A ako sa cíti v novom živote? „Keď som sama a počúvam hudbu, dokážem zabudnúť na to, čo bolo. A keď nemusím byť hladná. To je totiž istá definícia slobody.“
Veľmi túži zažiť koncert Robbieho Williamsa, no je to pre ňu veľký problém. „Viac ako päť či šesť ľudí na jednom mieste neznesiem. Nikdy nevychádzam sama z domu. Človek nikdy nevie, na koho natrafí...“