REYKJAVÍK - Island dnes kvôli oblaku prachu zo sopky Grímsvötn, ktorá sa prebudila v sobotu, uzavrel hlavné medzinárodné letisko v Keflavíku. Ak bude vulkán pokračovať v činnosti v súčasnej intenzite, dostane sa sopečný mrak do utorka nad Škótsko a do štvrtka a piatku nad zvyšok britských ostrovov a tiež nad Francúzsko a Španielsko.
To už by mohlo ohroziť leteckú prevádzku nad Európou. Dym s popolčekom dnes siahal do výšky asi 20 kilometrov. Podľa oznámenia islandskej správy letísk Isavia letiska v Keflavíku od 10:30 SELČ neprijíma ani neodbavuje lety.
Islandskí meteorológovia na možný postup sopečného mraku dnes upozornili európske letecké spoločnosti na základe päťdňovej predpovede. S pribúdajúcimi dňami sa ale bude s ohľadom na premenlivosť prúdenia vetrov nad Atlantikom najskôr ešte niekoľkokrát meniť. V nasledujúcich 24 hodinách sa akékoľvek narušenie vzdušnej dopravy nad Európou a oceánom nepredpokladá.
Ľadovcový vulkán Grímsvötn v blízkosti ľadovca Vatnajökull na juhovýchode krajiny sa prebudil k životu v sobotu a začal do vzduchu chŕliť popol. V okruhu 200 kilometrov bola potom vyhlásená bezletová zóna a lietadlá boli odklonené južným smerom. Hovorkyňa spoločnosti Isavia podľa agentúry AP uviedla, že nad ostrovom sa rozprestiera oblak sopečného prachu. "Dobrá správa je, že nemieri na Európu," uviedla.
Európska letecká služba Eurocontrol vo vyhlásení uviedla, že oblak sopečného popola sa posunul na severovýchod a v súčasnosti nemá žiaden vplyv na leteckú dopravu v rámci Európy ani na zámorské lety. "Situácia by tak mala zostať ďalších 24 hodín," uviedla spoločnosť vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.
Keflavík leží asi 50 kilometrov od metropoly Reykjavíku. Podľa pôvodných informácií sa vzhľadom k prevládajúcemu smeru vetra očakávalo, že dym bude smerovať do Škandinávie.
Vlani na jar aktívny ľadovcový vulkán Eyjafjallajökull uvrhol leteckú dopravu do chaosu, keď rad európskych krajín, musel kvôli erupciám v polovici apríla uzavrieť vzdušný priestor.
Erupcie sopky Grímsvötn sa objavujú pravidelné zhruba každých desať rokov a trvajú krátko. Grímsvötn preto býva pokladaný za relatívne neškodný vulkán. V poslednej dobe vybuchol v rokoch 1993, 1995, 1998 a 2004. Posledná erupcia trvala len päť dní na začiatku novembra 2004, ale spôsobila záplavy a výpadky v islandskej aj zaoceánskej leteckej prevádzke.
Začiatok sopečnej činnosti tentoraz sprevádzala séria menších zemetrasení. Úrady v okolí sa začali pripravovať na možnú záplavu roztopeným ľadom. Polícia taktiež uzavrela hlavné cesty neďaleko vulkánu, kde automobily a domy pokryla vrstva sivého sopečného popola.
