WASHINGTON - Usáma bin Ládin bol tak opatrný, že miesto svojho pobytu neoznamoval ani najbližším podriadeným. Žil odrezaný od sveta, ale potreboval niekoho, kto bude odovzdávať jeho posolstvo svetu. Vybral si k tomu úplne spoľahlivého kuriéra abú Ahmada Kuvajtího. USA sa o ňom dozvedeli pri výsluchoch zadržaných teroristov. Jeho minuloročný telefonát doviedol tajné služby k bin Ládinovmu sídlu a stál najhľadanejšieho muža planéty život, píše agentúra AP.
V Ústrednej spravodajskej službe (CIA) bolo jasné, že jedinou slabinou bin Ládinových bezpečnostných opatrení sú kuriéri. Miesta jeho pobytu nepoznali v Al-Kájde ani velitelia.
O Kuvajtím ako o osobe z bin Ládinovho okolia sa USA dozvedeli krátko po atentátoch z roku 2001, keď agenti vypočúvali prvých zatknutých.
Tretí najvyšší člen vedenia Al-Kajdy Chálid Šajch Muhammad, ktorého zadržali roku 2003, pri výsluchu doznal, že Kuvajtího pozná, ale poprel, že je tento muž nejako spojený s Al-Kájdou. O rok neskôr sa podarilo v Iraku chytiť Hasana Ghula a ten CIA prezradil, že je Kuvajtí bin Ládinov kuriér. Podľa neho sa stýkal s Faradžom Líbím, ktorý nahradil Šajcha Muhammada po jeho dolapení. Podľa nemenovaného predstaviteľa USA boli Ghulove informácie pre chytenie bin Ládina kľúčové.
V máji 2005 zadržali aj Libího. Pri výsluchu síce povedal, že dostával rozkazy prostredníctvom kuriéra, ale jeho meno si vymyslel a poprel, že pozná Kuvajtího. Urobil to ale tak vehementne, že tým iba Američanov utvrdil v tom, že on aj Šajch Muhammad Kuvajtího kryjú a že ide o osobu, ktorá má pre Al-Kájdu mimoriadny význam. Pochopili, že ak chcú nájsť bin Ládina, musia zistiť, kde je Kuvajtí.
Za metódy, vďaka ktorým sa podarilo informácie pri výsluchoch teroristov získať, agentov kritizujú. Bývalý agent Marty Martin sa honu na bin Ládina zúčastňoval niekoľko rokov a hovorí, že na pondelňajšom úspechu má leví podiel práve to, za čo CIA kritizujú. Šajch Muhammad vraj ale nepriznal, že pozná Kuvajtího, pri dusení vodou - waterboardingu, ale neskôr pri štandardnom výsluchu.
CIA trvalo roky, než kuriéra správne identifikovala. Zistila, že ide o Pakistanca narodeného v Kuvajte Šajcha abú Ahmada. Keď bolo jasné, o koho ide, nevedeli ho nájsť. Bin Ládin trval na tom, že ľudia v jeho blízkosti nesmú používať mobily ani počítače. Vyšetrovatelia zistili, že abú Ahmad pomáha členom Al-Kájdy a ich rodinám pri zabezpečovaní úkrytov. Jeden z väzňov vypočúvaných na Guantáname sa snažil stopy po ňom zahladiť úplne, keď tvrdil, že ho zranili pri jednom útoku v Afganistane a že potom v jeho náručí zomrel.
Vlani ale abú Ahmad zdvihol telefón a hovoril s osobou, ktorej hovory americká rozviedka monitorovala. Nebol síce vtedy priamo v bin Ládinovej skrýši, ale nebol ďaleko. Vlani v auguste potom Američanov nevedomky naviedol na pakistanský Abbottabád, kde sa v minulosti skrýval aj Libí. Tam je sídlo obohnané múrom vysokým na niektorých miestach 5,5 metra. Rozviedka o ňom vedela roky, ale dom nikto nestrážil. Bin Ládin musel mať podľa jej predstáv početnú ochranku.
Nikto do domu nevchádzal ani z neho nevychádzal. Neviedli do neho telefónne linky. Dovnútra sa dalo dostať jedine cez dva zabezpečené vstupy. Bez toho, aby mali istotu, nadobudli USA dojem, že práve tu je šanca dostať bin Ládina. Rozhodli sa nezdieľať tento dojem ani s inak dôveryhodnými spojencami v protiteroristických operáciách, Britániou, Kanadou a Austráliou.
V polovici februára bolo jasné, že sa za múrmi skrýva niekto významný. "Istota stále rástla. Tentoraz to bol iný prípad. To, čo sme vedeli o tom sídle, bolo iné ako všetko, čo sme vedeli doteraz. Bol som si istý, že existuje dôvod pristúpiť k akcii," povedal poradca amerického prezidenta v otázkach boja proti terorizmu John Brennan.
Možností ale nebolo veľa. Sídlo je v obývanej štvrti mesta suverénneho štátu. Letecký útok by v prípade, že by v dome bin Ládin nebol, vyvolal enormný diplomatický problém. Zničenie objektu by neumožnilo potvrdiť alebo vyvrátiť bin Ládinovu smrť ani získať informácie o Al-Kájde. Prezident Barack Obama sa nakoniec rozhodol pre chirurgickú operáciu a vyslal na ňu dve desiatky členov elitného oddielu námorníctva SEAL.
Američania vedeli, že bin Ládina a jeho rodinu majú hľadať na druhom a treťom poschodí. Vojaci najprv zaistili ostatné časti objektu a potom pokročili k bin Ládinovmu obydliu. Ahmada a ďalšieho muža zabili. Bin Ládin bol zasiahnutý guľkou tesne nad ľavým okom, takže sa od hlavy oddelila časť lebky. Vojaci ho identifikovali s pomocou špeciálnej techniky rozboru tvárových čŕt a jeden z nich potom mohol telefonicky oznámiť, že "Geronimo" bol zabitý.
Bin Ládina identifikovali na mieste, ale napriek tomu USA vykonali aj test DNA. Vojaci potom z miesta odviezli dokumenty a DVD, ktoré zrejme poskytnú ďalšie informácie o Al-Kájde. Bin Ládinovo telo previezli na americkú lietadlovú loď Carl Vinson v Arabskom mori. Na nej s telom vykonali moslimský rituál. Telo bolo umyté a uložené do bieleho plátna, jeden z dôstojníkov povedal náboženskú formulu a v zaťaženom vreci ho v pondelok 8:00 SELČ spustili do mora. "Myslím, že sa zhodneme, že to bol pre Ameriku dobrý deň," povedal Obama.
