ČERNOBYĽ - Nepodarený test v jadrovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle vyústil nad ránom 26. apríla 1986 do najhoršej civilnej jadrovej katastrofy všetkých čias.
Reťaz nešťastných rozhodnutí, v ktorej nechýbalo napríklad vypnutie núdzového systému, ktorý by zabezpečil havarijné odstavenie reaktora, spôsobil nielen zničenie štvrtého bloku elektrárne, ale aj kontamináciu 200-tisíc hektárov pôdy a priamu smrť desiatok ľudí.
Rádioaktivita následne zasiahla státisíce obyvateľov, tisíce z nich už zomreli. Katastrofa najhoršie zasiahla vtedajšej sovietskej republiky Bielorusko, Ukrajinu a Rusko, vietor ale zavial rádioaktívny spád aj do ďalších európskych krajín. V prvej vlne do Švédska a Fínska, potom do Poľska, Československa, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, krajín Beneluxu a Dánska. Tretia vlna potom zasiahla Rumunsko, Bulharsko a bývalú Juhosláviu.
Explózia vypustila do ovzdušia podľa niektorých odhadov až 400-krát viac rádioaktívneho materiálu než atómová bomba zvrhnutá na japonské mesto Hirošima.
S následkami havárie v černobyľskej elektrárni sa ľudia aj príroda vyrovnávajú dodnes, napríklad z mestečka Pripjať, kde bývali zamestnanci podniku, je dnes mesto duchov.
Zvyšné tri reaktory elektrárne pritom fungovali v susedstve štvrtého bloku uzavretého betónovým sarkofágom ešte niekoľko rokov po nehode. Ich výkon bol pre sovietsku a neskôr ukrajinskú ekonomiky dlho nenahraditeľný.
Ako prvý v roku 1991 uzatvorili druhý blok, prvý blok skončil v roku 1996 a tretí, posledný fungujúci reaktor vypli až v decembri 2000.
