Protesty v Sýrii
DAMASK - Mohutné protivládne demonštrácie sa dnes konali v mnohých arabských krajínách, ktorých obyvatelia sa už týždne domáhajú odchodu dlhoročných vládcov, zmeny režimu a zlepšenie životných podmienok.
Jedným z najkrvavejších dní od vypuknutia bezprecedentnej vlny nepokojov v polovici marca sa dnešok stal v Sýrii, kde bolo pri stretoch demonštrantov s políciou zabitých podľa zdrojov 27 až 49 ľudí. Pokus prezidenta Assadom upokojil opozíciu čiastočnými ústupkami a sľubmi podľa agentúr očividne stroskotal.
Tisíce ľudí protestovali aj v Jemene, asi 3000 ľudí vyšlo do ulíc v juhoománskom meste Sálal. K ukončeniu razií a zatýkaní v nemocniciach vyzvali organizácie na ochranu ľudských práv bahrajnského vedenia.
Doteraz si tvrdé zásahy proti sýrskym demonštrantom vyžiadali 220 životov. Dnes sýrske bezpečnostné sily odrážali demonštrantov streľbou najmenej v deviatich mestách po celej krajine. Zabitých bolo bezmála 40 ľudí, oznámila agentúra AFP, ktorá telefonicky kontaktovala svedkov a obhajcov ľudských práv. Agentúra DPA píše o 35 mŕtvych, zatiaľ čo agentúra Reuters uvádza najmenej 49 zabitých, vrátane jedenásťročného chlapca. Najviac obetí si podľa spresnenia AFP vyžiadala policajnú streľba v lokalite Azra v provincii Dara (najmenej 14 mŕtvych) a na predmestí Duma pri Damasku (deväť obetí). Mŕtvi sú hlásení aj z Hiráku, Hamá a niekoľkých ďalších damaských predmestí, tisíce demonštrantov volajúcich po slobode, reformách a jednote vyšli do ulíc aj v Latakii, Banijáse, Homse a Idlibe. Všetky zdroje hovoria aj o zranených.
Sýrčanov neuspokojilo to, že prezident Basar Asad tento týždeň definitívne zrušil výnimočný stav a podpísal dekréty o obmedzení právomocí štátneho bezpečnostného súdu a o záruke pokojných demonštrácií.
V jemenskej metropole Saná sa tradične vytvorili dva tábory: stúpencov prezidenta Alího Abdalláha Saliha pred jeho palácom a odporcov, ktorí demonštrovali pod heslom "Piatok posledná šanca" v inej časti mesta, vzdialené asi dva kilometre. Protesty boli tiež v Táizze na juhu krajiny.
Odporcovia žiadajú, aby Sálih odstúpil. Rada pre spoluprácu arabských krajín Perzského zálivu (GCC) sa vložila do rokovaní medzi prezidentom a opozíciou a odovzdala tento týždeň v Saná návrh na odovzdanie moci. Sálih má podľa neho odovzdať právomoci viceprezidentovi a do 30 dní podať demisiu. V prechodnom období by za neho vládol viceprezident a vláda národnej jednoty, ktorá by do 60 dní pripravila prezidentské voľby. Sálih by dostal záruku, že nebude trestne stíhaný. Prezident dnes vyhlásil, že návrh prijíma, avšak s tým, že je potrebné dodržať ústavu.
Mnohí z demonštrantov s návrhom nesúhlasí. Niektorí niesli transparenty s textom, že vrah patrí pred súd. Návrh je pre nich neprijateľný aj preto, že nežiada okamžitý odchod Saliha, ktorý je pri moci 32 rokov a jeho mandát končí v roku 2013. Policajné zákroky proti demonštrujúcim si od februára vyžiadali 130 mŕtvych. Na východe Jemenu dnes prišlo pri dvoch oddelených útokoch teroristov z Al-Káidy o život 20 jemenských vojakov.
V ománskom meste Sálal vyšlo do ulíc 2000 ľudí. Ománska opozícia žiada politické reformy už dva mesiace, dnešný protest bol doteraz najväčší. Sultán Kábus bin Saíd krajine vládne neobmedzene po 40 rokov. Minulú nedeľu sľúbil, že štát vydá na zlepšenie životných podmienok ľudí skoro tri miliardy dolárov. Ománci chcú prácu, vyššie mzdy a zúčtovanie s korupciou.
Tri významné mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv dnes tiež vyzvali vedenie v Bahrajne, aby skoncovalo s policajnými raziami v nemocniciach, kde sú zatýkaní lekári a pacienti podozriví z účasti na prodemokratických akciách. Bahrajn minulý mesiac potlačil väčšinovo šiitske protesty vyhlásením výnimočného stavu, pozvaním jednotiek zo susedných sunnitských krajín a zatýkaním stoviek ľudí.
Organizácia Amnesty International (AI) vyzvala západných partnerov Bahrajnu, aby naň vyvinuli tlak. Západné vlády vraj k situácii v Bahrajne mlčia kvôli jeho strategickej polohe, vďaka ktorej hostí americkú 5. flotilu. Podľa organizácie Lekári bez hraníc (MSF) sa bahrajnské nemocnice zmenili v "obávané miesta" pre zranených demonštrantov aj doktorov, ktorí sa ich boja ošetrovať, aby neboli zatknutí. Podľa americkej organizácie Lekári pre ľudské práva (PHR) je "miznutie" doktorov v Bahrajne súčasťou systematickej akcie.
Tisíce ľudí protestovali aj v Jemene, asi 3000 ľudí vyšlo do ulíc v juhoománskom meste Sálal. K ukončeniu razií a zatýkaní v nemocniciach vyzvali organizácie na ochranu ľudských práv bahrajnského vedenia.
Doteraz si tvrdé zásahy proti sýrskym demonštrantom vyžiadali 220 životov. Dnes sýrske bezpečnostné sily odrážali demonštrantov streľbou najmenej v deviatich mestách po celej krajine. Zabitých bolo bezmála 40 ľudí, oznámila agentúra AFP, ktorá telefonicky kontaktovala svedkov a obhajcov ľudských práv. Agentúra DPA píše o 35 mŕtvych, zatiaľ čo agentúra Reuters uvádza najmenej 49 zabitých, vrátane jedenásťročného chlapca. Najviac obetí si podľa spresnenia AFP vyžiadala policajnú streľba v lokalite Azra v provincii Dara (najmenej 14 mŕtvych) a na predmestí Duma pri Damasku (deväť obetí). Mŕtvi sú hlásení aj z Hiráku, Hamá a niekoľkých ďalších damaských predmestí, tisíce demonštrantov volajúcich po slobode, reformách a jednote vyšli do ulíc aj v Latakii, Banijáse, Homse a Idlibe. Všetky zdroje hovoria aj o zranených.
Sýrčanov neuspokojilo to, že prezident Basar Asad tento týždeň definitívne zrušil výnimočný stav a podpísal dekréty o obmedzení právomocí štátneho bezpečnostného súdu a o záruke pokojných demonštrácií.
V jemenskej metropole Saná sa tradične vytvorili dva tábory: stúpencov prezidenta Alího Abdalláha Saliha pred jeho palácom a odporcov, ktorí demonštrovali pod heslom "Piatok posledná šanca" v inej časti mesta, vzdialené asi dva kilometre. Protesty boli tiež v Táizze na juhu krajiny.
Odporcovia žiadajú, aby Sálih odstúpil. Rada pre spoluprácu arabských krajín Perzského zálivu (GCC) sa vložila do rokovaní medzi prezidentom a opozíciou a odovzdala tento týždeň v Saná návrh na odovzdanie moci. Sálih má podľa neho odovzdať právomoci viceprezidentovi a do 30 dní podať demisiu. V prechodnom období by za neho vládol viceprezident a vláda národnej jednoty, ktorá by do 60 dní pripravila prezidentské voľby. Sálih by dostal záruku, že nebude trestne stíhaný. Prezident dnes vyhlásil, že návrh prijíma, avšak s tým, že je potrebné dodržať ústavu.
Mnohí z demonštrantov s návrhom nesúhlasí. Niektorí niesli transparenty s textom, že vrah patrí pred súd. Návrh je pre nich neprijateľný aj preto, že nežiada okamžitý odchod Saliha, ktorý je pri moci 32 rokov a jeho mandát končí v roku 2013. Policajné zákroky proti demonštrujúcim si od februára vyžiadali 130 mŕtvych. Na východe Jemenu dnes prišlo pri dvoch oddelených útokoch teroristov z Al-Káidy o život 20 jemenských vojakov.
V ománskom meste Sálal vyšlo do ulíc 2000 ľudí. Ománska opozícia žiada politické reformy už dva mesiace, dnešný protest bol doteraz najväčší. Sultán Kábus bin Saíd krajine vládne neobmedzene po 40 rokov. Minulú nedeľu sľúbil, že štát vydá na zlepšenie životných podmienok ľudí skoro tri miliardy dolárov. Ománci chcú prácu, vyššie mzdy a zúčtovanie s korupciou.
Tri významné mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv dnes tiež vyzvali vedenie v Bahrajne, aby skoncovalo s policajnými raziami v nemocniciach, kde sú zatýkaní lekári a pacienti podozriví z účasti na prodemokratických akciách. Bahrajn minulý mesiac potlačil väčšinovo šiitske protesty vyhlásením výnimočného stavu, pozvaním jednotiek zo susedných sunnitských krajín a zatýkaním stoviek ľudí.
Organizácia Amnesty International (AI) vyzvala západných partnerov Bahrajnu, aby naň vyvinuli tlak. Západné vlády vraj k situácii v Bahrajne mlčia kvôli jeho strategickej polohe, vďaka ktorej hostí americkú 5. flotilu. Podľa organizácie Lekári bez hraníc (MSF) sa bahrajnské nemocnice zmenili v "obávané miesta" pre zranených demonštrantov aj doktorov, ktorí sa ich boja ošetrovať, aby neboli zatknutí. Podľa americkej organizácie Lekári pre ľudské práva (PHR) je "miznutie" doktorov v Bahrajne súčasťou systematickej akcie.
