Viktor Orbán (Zdroj: SITA)
BUDAPEŠŤ - Maďarskí poslanci dnes schválili novú ústavu, ktorá nahradí základný zákon krajiny z roku 1949 a je terčom kritiky doma aj v zahraničí kvôli nacionalistickým prvkom.
Ústava bola prijatá len hlasmi konzervatívnej formácie premiéra Viktora Orbána, ktorá má v zákonodarnom zbore potrebnú dvojtretinovú väčšinu. Zákon začne platiť od roku 2012.
Pre ústavu hlasovalo 262 poslancov, 44 bolo proti a jeden sa zdržal hlasovania. Socialisti a liberáli sa hlasovania nezúčastnili. Proti hlasovala pravicová strana Jobbik.
Opozícia, aktivisti aj medzinárodní pozorovatelia text kritizujú kvôli sporným formuláciám a nacionalistickému aj romantickému tónu.
Nová ústava sa okrem iného odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko. Dokument podľa kritikov komplikuje možnosť meniť zákony, pretože ich novelizácia bude teraz ústavne podmienená dvojtretinovou väčšinou. Za sporné je tiež označované obmedzení právomocí ústavného súdu.
Výber z kontroverznej ústavy:
V preambule sa spomína Boh a kresťanstvo, ktoré má udržať "duchovnú a intelektuálnu jednotu maďarského národa"
Štát má za povinnosť chrániť ľudský život, ktorý sa začína už počatím.
Manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Ústava otvára možnosť pre etnických Maďarov žijúcich mimo Maďarska získať volebné právo. Išlo pritom o kľúčovú výhradu zo strany viacerých susedných krajín vrátane Slovenska.
Ústavný súd už nebude mať právo rozhodovať o otázkach rozpočtu, daní a ciel, až kým zadlženosť Maďarska neklesne pod 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Ústava vytvára podmienky pre vznik nového úradu na dohliadanie nad súdnictvom, ktorého šéfa bude voliť parlament. Kritici sa obávajú, že Fidesz si tým otvára možnosť zasahovať do súdneho systému v krajine.
Prezident bude mať právo rozpustiť parlament, ak sa poslanci do 31. marca nedohodnú na rozpočte.
Na zmenu zákonov súvisiacich s dôchodkovým systémom bude potrebná dvojtretinová ústavná väčšina.
V ústave sa spomína, že maďarskou štátnou menou je forint a na prijatie eura je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente.
Aby ústava vošla do platnosti, musí je ešte podpísať prezident Pál Schmitt.
Pre ústavu hlasovalo 262 poslancov, 44 bolo proti a jeden sa zdržal hlasovania. Socialisti a liberáli sa hlasovania nezúčastnili. Proti hlasovala pravicová strana Jobbik.
Opozícia, aktivisti aj medzinárodní pozorovatelia text kritizujú kvôli sporným formuláciám a nacionalistickému aj romantickému tónu.
Nová ústava sa okrem iného odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko. Dokument podľa kritikov komplikuje možnosť meniť zákony, pretože ich novelizácia bude teraz ústavne podmienená dvojtretinovou väčšinou. Za sporné je tiež označované obmedzení právomocí ústavného súdu.
Výber z kontroverznej ústavy:
V preambule sa spomína Boh a kresťanstvo, ktoré má udržať "duchovnú a intelektuálnu jednotu maďarského národa"
Štát má za povinnosť chrániť ľudský život, ktorý sa začína už počatím.
Manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Ústava otvára možnosť pre etnických Maďarov žijúcich mimo Maďarska získať volebné právo. Išlo pritom o kľúčovú výhradu zo strany viacerých susedných krajín vrátane Slovenska.
Ústavný súd už nebude mať právo rozhodovať o otázkach rozpočtu, daní a ciel, až kým zadlženosť Maďarska neklesne pod 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Ústava vytvára podmienky pre vznik nového úradu na dohliadanie nad súdnictvom, ktorého šéfa bude voliť parlament. Kritici sa obávajú, že Fidesz si tým otvára možnosť zasahovať do súdneho systému v krajine.
Prezident bude mať právo rozpustiť parlament, ak sa poslanci do 31. marca nedohodnú na rozpočte.
Na zmenu zákonov súvisiacich s dôchodkovým systémom bude potrebná dvojtretinová ústavná väčšina.
V ústave sa spomína, že maďarskou štátnou menou je forint a na prijatie eura je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente.
Aby ústava vošla do platnosti, musí je ešte podpísať prezident Pál Schmitt.
