SALT LAKE CITY - Prvý "elektrický" obraz obrovského podzemného chochola horúcej a sčasti roztavenej horniny, zdroja supersopky v Yellowstonskom národnom parku ukázal, že chochol je väčší, ako ukazovali seizmické merania.
V článku, ktorý vyšiel v časopise Geophysical Research Letters, to oznámil Michael Zhdanov z University of Utah v Salt Lake City so štyrmi kolegami.
Ide o výsledok priekopníckeho merania elektrickej vodivosti spomenutého chochola. "Je to ako porovnanie snímok vnútra ľudského tela získaných ultrazvukom a zobrazovaním pomocou magnetickej rezonancie, čo sú dve celkom odlišné zobrazovacie technológie," povedal Michael Zhdanov, popredný odborník na meranie magnetických a elektrických polí na zemskom povrchu, ktoré slúži na vyhľadávanie ropy, zemného plynu, špecifických minerálov a geologických štruktúr v podzemí.
Člen tímu Robert Smith využil v decembri 2009 seizmické vlny, ktoré vznikajú pri zemetraseniach, na dosiaľ najpodrobnejšie zobrazenie zdroja yelowstonskej supersopky. Tieto vlny sa šíria rýchlejšie cez studenú horninu a pomalšie cez horúcu.
Získal trojrozmerný obraz chochola horúcej a roztavenej horniny pod Yellowstonským parkom. Ukázalo sa, že klesá nadol pod uhlom asi 60 stupňov a siaha 240 kilometrov západne-severozápadne k bodu, ktorý leží najmenej 660 kilometrov pod hranicami štátov Montana a Idaho.
Chochol známy ako yelowstonská horúca škvrna prvý raz vybuchol pred 17 miliónmi rokov na mieste blízko styku hraníc dnešných štátov Oregon, Idaho a Nevada. Počas tektonického presúvania sa Severnej Ameriky nad horúcou škvrnou došlo k vyše 140 výbuchom, ktoré po sebe zanechali obrovské krátery, tzv. kaldery, čo je najsilnejší typ sopečných výbuchov.
Pred približne dvoma miliónmi rokov sa horúca škvrna dostala pod Yellowstone. Výsledkom boli tri kalderové výbuchy. Dva z nich zasypali sopečným popolom polovicu Severnej Ameriky, pričom vyprodukovali 2500-krát a 1000-krát viac popola ako výbuch sopky sv. Heleny v roku 1980.
