TOKIO - Panika pred hrozbou radiácie z poškodenej japonskej jadrovej elektrárne, ktorú môžu svojimi farbistými komentármi šíriť médiá a politici, predstavuje väčšie nebezpečenstvo než reálny stupeň ohrozenia rádioaktívnym spadom. Je o tom presvedčených množstvo odborníkov, ktorí situáciu v Japonsku sledujú.
"Kľúčovým rizikom je teraz verejná panika. Skúsenosti z predchádzajúcich jadrových incidentov ukázali, že stres a panika spôsobené týmito udalosťami môžu byť rovnako zlé, či dokonca horšie, než priame ohrozenie radiáciou," usudzuje podľa agentúry Reuters špecialista na prírodné vedy z univerzity v Porthsmouthe profesor Jim Smith. Ten sa viac ako dve desiatky rokov zaoberal následky černobyľskej katastrofy.
Smith napríklad upozorňuje, že riziko rakoviny u ľudí podieľajúcich sa na odstraňovaní následkov výbuchu jadrového reaktora v okolí černobyľskej elektrárne stúplo zhruba o jedno jediné percento za celý ich život, čo sa dá porovnať s vystavením pasívnemu fajčenie či zvýšeniu znečistenia ovzdušia v mestách. Situácia v Japonsku sa tomuto scenáru v súčasnosti navyše ani trochu nepribližuje.
Podľa štúdie OSN černobyľská tragédia z roku 1986 spôsobila smrť až 9 tisícom ľudí, ktorí sa vyskytovali v bezprostrednej blízkosti elektrárne. U ľudí vystavených radiácii tiež bol zaznamenaný trikrát až štyrikrát vyšší výskyt prípadov zhoršenia zdravotného stavu, ktoré vyplývali zo subjektívnych pocitov a neboli medicínsky vysvetlené.
Smith poznamenáva, že ľudia, ktorých sa žiarenie priamo týkalo, trpeli dvakrát väčším stresom ako tí, ktorí sa cítili hrozbou rádioaktivity nedotknutí.
Podľa profesora z univerzity v Cardiffe Nicka Pidgeona sa dá hovoriť v prípade strachu z ožiarenia o "sociálnom náraste rizika". Väčšie škody tak môže napáchať presvedčenie ľudí, že riziko je reálne, než skutočná hrozba. Ide fakticky o strach z neznáma, pretože radiácia je neviditeľná a zákerná, jej následky nemožno jednoznačne stanoviť a sú nejasné aj po desiatkach rokov. Hlavné riziko s ňou spojené, teda rakovina, patrí k najobávanejším ochoreniam, pretože je rozšírená a jej príčiny sú naozaj rôznorodé.
V kombinácii s tendenciou médií vidieť veci oveľa negatívnejšie, než aká je skutočnosť, môže mať podiel na šírení paniky i voľná komunikácia po internete. Tam sa fakty v mnohom miešajú s pocitmi, domnienkami, polopravdami až klamstvami. Na japonských sociálnych sieťach, kde zaznieva kritika pomalosti úradov pri informovaní o skutočnom stave vecí, sa nahromadili výzvy na opustenie údajne rizikových oblastí. "Prosím, zbaľte rodinu a cenné veci, a zmiznite odtiaľ," šíri sa napríklad na japonskom twitteri.
Obavy zasiahli aj internetovú komunitu v okolitých krajinách. Najmä v Číne bolo hlavnou témou, aká je pravdepodobnosť toho, že sa rádioaktívny mrak dostane nad čínske územie. Pritom merania už niekoľko desiatok kilometrov od inkriminovanej japonskej elektrárne ukazujú hodnoty úplne bezpečné pre ľudské zdravie. V Hongkongu už museli úrady popierať fámy, že mesto je v ohrození.
Vedľajším a pre obchodníkov príjemným následkom paniky sa vo svete stal zvýšený odber jódových tabliet, ktoré pomáhajú lepšie odolávať účinkom radiácie, a dozimetrov. Najlepšie sa predávajú v krajinách, ktoré sú od Japonska dosť vzdialené, a síce v USA a v európskej časti Ruska. Zvýšený je záujem aj v európskych krajinách. Americký výrobca týchto prípravkov Anbex oznámil, že úplne vyčerpal zásoby.
Podľa Richarda Wakeforda z univerzity v Manchestri by Japonsko malo navyše venovať väčšiu pozornosť tomu, aby zabezpečilo dostatok pitnej vody a fungujúci odpadový systém. Tým zabráni šíreniu smrteľných infekcií ako je týfus alebo cholera, ktoré sú veľmi bežné po podobných živelných katastrofách v rozvojových krajinách. V Japonsku prišlo okolo 850 tisíc domácností o dodávky elektrického prúdu a 1,5 milióna ďalších si nemôže pustiť vodu. Viac ako 440 tisíc ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy.
