TRIPOLIS - Kým sa svet zhodne na spoločnej akcii proti líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu, ktorý utápa v krvi líbyjskú revoltu, môže byť už po všetkom.
Diplomatické rokovania o vojenskej pomoci neurýchlila ani prekvapujúca podpora Ligy arabských štátov pre zavedenie bezletovej zóny nad Líbyou.
Ako napísala agentúra Reuters, ak sa podarí Kaddáfímu rozdrviť odhodlaných odporcov, môžu k ostrej streľbe siahnuť aj ďalšie blízkovýchodné režimy ohrozené demonštráciami.
Pre bezletovú zónu je najmä Francúzsko, ale ostatné európske krajiny aj USA zostávajú nerozhodné. Čakajú na verdikt Bezpečnostnej rady OSN, kde sa síce pripravuje rezolúcia, ale termín rokovania zatiaľ ani nestanovili.
Udalosti v Líbyi medzitým bežia rýchlym tempom. "Je potrebné konať rýchlo, než Kaddáfího jednotky skoncujú s odporcami," povedal londýnsky odborník na dianie v Líbyi Saad Djebbar. Americký politický konzultant Geoff Porter sa domnieva, že "svet musí niečo urobiť okamžite, a to nielen, aby zabránil jatkám v Benghází".
Je potrebné si uvedomiť, čo by to pre svet znamenalo, keby sa Kaddáfi udržal pri moci. Despotické vlády štátov od Jemenu po Bahrajn by z toho vyvodili, že najlepším prostriedkom proti revolte je sila. "Zmazalo by to zisk úspešných povstaní v Egypte a Tunisku," povedal Djebbar.
Západné krajiny sa zásahom váhajú jednak kvôli tomu, že vlastne nepoznajú tých, ktorí proti Kaddáfímu bojujú. Plukovník v minulých štyroch desaťročiach akýkoľvek odboj tvrdo dusil. Ďalším dôvodom je Irak. V západnom svete panuje vedomie, že iracká vojna "bola zlá, nezmyselná a protiprávna. Pre Líbyjčanov je to nešťastie, pretože v prípade každej novej krízy sa rozhoduje podľa tej predchádzajúcej," tvrdí Philip Robins z Oxfordskej univerzity.
Ten vidí ďalšiu príčinu váhavosti tiež v tom, že sa nepokoje preniesli zo severnej Afriky do bohatých štátov Perzského zálivu, ktoré patria ku kľúčovým spojencom Západu v spore s Iránom a v boji proti al-Kajde. "Rozhodujúca je oblasť Perzského zálivu, pretože tam sú kľúčové ropné polia a aj Irán," povedal Robins.
Európania váhajú, aj keď správy z Líbye hovoria jasne, že tam ide nielen o životy vojakov a povstalcov, ale aj civilistov, a že odboju dochádzajú sily. "Potrebujeme nutne pomoc. Východ je ohrozený. Nedokážeme vzdorovať Kaddáfího zbraniam. Máme síce dosť ľudí, ale chýbajú nám patričné prostriedky," povedal jeden z členov dobrovoľníckych oddielov Abdal Hádí Umar.
Okrem všetkých spomínaných príčin otáľanie s vojenskou pomocou líbyjskej opozícii je tu tiež riziko budúceho chaosu, ktorý môže vyvolať utečeneckú vlnu, s ktorou sa bude musieť Európa zaoberať. Rovnako hrozí, že si ak Kaddáfí udrží kontrolu nad ropou, svet s ním bude musieť znovu vyjednávať. "Je pravdepodobnejšie, že sa Líbya rozpoltí, než že Kaddáfí zvíťazí. Situácia sa potom vráti späť do obdobia po atentáte nad Lockerbie, kedy boli na Líbyu uvalené medzinárodné sankcie. Líbya bude znova izolovaná a stane sa vydedencom podobne ako Srbsko v roku 1990," tvrdí Robins.
Kaddáfímu sa možno nepodarí získať späť Benghází, ale zostane diktátorom a povedie Líbyu do občianskej vojny v štýle Somálska. "Budú tu dve Líbye, bude to chaos," myslí si Robins.
