NEW YORK/BRATISLAVA - Najnovšie počítačové simulácie amerického centra pre vedu a vesmír NASA dokazujú, že aj regionálna jadrová vojna v jednej časti sveta by mala otrasné následky pre globálnu klímu a životné prostredie. Len teplota v Európe by mohla priemerne klesnúť až o 4 stupne Celzia.
Ak by došlo k zhodeniu 100 bomb (veľkosti ako v Hirošime) o sile 15-tisíc ton TNT napríklad medzi rozvojovými jadrovými mocnosťami ako sú India a Pakistan, modely ukazujú, že do hornej troposféry by sa dostalo päť miliónov ton sadzí. Tam by došlo k absorbovaniu slnečného tepla a stúpali by ako teplovzdušný balón až do výšky, z ktorej by len pomaly padali na zem.
"Účinky by viedli k bezprecedentnej zmene klímy," uviedol minulý týždeň jeden z vedcov NASA. Dva až tri roky po regionálnej jadrovej vojne by priemerná globálna teplota klesla najmenej o 2,25 °C a o 3 až 4 °C v trópoch, v Európe, Ázii a na Aljaške.
Obrátený trend globálneho otepľovania by však nebol pozitívny. "Naše výsledky naznačujú, že poľnohospodárstvo by mohlo byť vážne ovplyvnené, a to najmä v oblastiach, ktoré sú náchylné k neskorej jari a jeseni a skorým mrazom," povedal vedec, ktorý prirovnal dôsledky k povojnovej neúrode a hladomoru, ktorý nasledoval v roku 1815 po sopečnom výbuchu v Indonézii.
Okrem toho modely ukázali, že globálny úhrn zrážok by sa znížil o 10 percent na celom svete na jeden až štyri roky a cez tenkú ozónovú vrstvu by dochádzalo k prílivu nebezpečného ultrafialového žiarenia.
Pritom sto bomb veľkosti Hirošimy predstavuje len 0,03 percenta celosvetového arzenálu jadrových zbraní.
