Povstalci proti režimu Muammara Kaddáfiho (Zdroj: SITA)
TRIPOLIS - Boj líbyjskej opozície proti režimu Muammara Kaddáfího sa cez víkend vystupňoval a komentátori hovoria o občianskej vojne. Británia a šéfka diplomacie EÚ vyslali expertov za opozíciou sústredenou na východe krajiny, aby posúdili jej požiadavky a možnosť ako im pomôcť.
Opozícia vyhlásila svoju národnú radu za jediného zákonného zástupcu Líbye a dala dnes záruku, že bude rešpektovať ropné kontrakty. Peniaze z ropy ale prichádzajú stále do centrálnej banky a má ich k dispozícii zrejme Kaddáfí.
Jeho jednotky dnes začali ofenzívu v centre líbyjského pobrežia a zatlačili opozíciu ďalej na východ od Syrty. To je Kaddáfího rodisko a pripravených na boj je na tamojšej základni údajne až 20 tisíc mužov. Prevažná väčšina z nich je z Kaddáfího klanu.
Opozícia v sobotu hlásila nielen ovládnutie ďalšieho ropného terminálu Ras Lanúf, ale tiež to, že z neho postupuje ďalej na západ smerom k Syrte a hlavnému mestu Tripolisu. Ide o 8 tisíc ľudí a ich veliteľ vyhlásil, že dobyť Syrtu nebude ťažké, pretože v meste je veľa nespokojencov.
To sa ale nepotvrdilo ani v ešte vzdialenejšom Bin Džaváde, kde dnes na opozičné jednotky čakali ozbrojenci z kmeňa, ktorí prešli na Kaddáfího stranu údajne za peniaze. V bojoch padli najmenej dvaja ľudia a opozičné jednotky sa stiahli späť do Ras Lanúfu.
Prudké boje sa rozhoreli v Misuráte, ktorý je 150 kilometrov východne od Tripolisu. Svedkovia tvrdia, že bez pomoci sa Misuráta neudrží. Kaddáfí obnovil zápas aj o Závíju, ktorá je na západ od Tripolisu. Tam obliehajú povstalci len centrum a v sobotňajších bojoch tam padli desiatky ľudí.
V Tripolise prepuklo dnes ráno nadšenie a oslavy nad správou štátnej televízie o spätnom dobytí miest na východe Kaddáfího jednotkami. Opozícia to ale poprela a trvá na tom, že ovláda územie od Adžedábíja po egyptskú hranicu, teda stále aj mesta Benghází aj Tobrúk.
Do Benghází vyslala Británia skupinu diplomatov, aby zistili, ako povstalcom pomôcť. Povstalecké oddiely vraj zajali britských vojakov, ktorí diplomatov chránili, a jedného z diplomatov. Tvrdia, že s nimi dobre zaobchádzajú a že sa incident čoskoro vysvetlí. Británia uviedla do pohotovosti 200 vojakov, ktorí majú byť k dispozícii pre prípadnú humanitárnu operáciu.
Opozičná národná rada so sídlom v Benghází sa vyhlásila za jediného zákonného zástupcu krajiny. Garantovala dodržiavanie ropných kontraktov a oznámila, že krajina má zásoby potravín na tri štyri mesiace. Svojich expertov za ňou vyslala tiež šéfka diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonová. Na štvrtok zvolala k situácii v Líbyi mimoriadnu schôdzu ministrov zahraničia a v piatok sa bude konať summit EÚ.
Aj tie štáty, ktoré podporujú zavedenie bezletového pásma nad Líbyou a jej faktické vojenské presadenie, žiadajú jasný mandát Bezpečnostnej rady OSN. Pre nové rokovania rady i ďalšie protilibyjské sankcie sa vyslovil nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle a poukázal tiež na to, že je potrebné zastaviť "tok peňazí do Líbye". Britský Financial Times napísal, že do líbyjskej centrálnej banky stále prúdia peniaze z predaja ropy a že v minulých dvoch týždňoch to mohlo byť 770 miliónov dolárov.
Líbyjská kríza vyvoláva tlak na okolité krajiny v podobe utečencov. Podľa zdrojov OSN utieklo od začiatku bojov nad 191 tisíc ľudí, z nich 104 tisíc do Tuniska a 85 tisíc do Egypta. Mnohí sú odvážaní lietadlami z Tuniska, ďalších preplávujú na grécke ostrovy, odkiaľ ich čaká letecká doprava domov. Nie všetci sa ale chcú naozaj vrátiť. Skupina 50 Bangladéšanov na Kréte vyskákali v noci na dnes z lode a traja z nich sa utopili a desiatky zranili.
Nepokoje panujú aj v iných arabských krajinách. Z obáv z ďalších nepokojov šiitskej komunity saudské ministerstvo vnútra zakázalo demonštrácie a pohrozilo, že proti narušiteľom poriadku zasiahne. Rijád tak reaguje na protesty menšinových šiitov vo východnej časti krajiny bohatej na ropu. Dnes úrady zadržali najmenej 22 šiitov, ktorí minulý týždeň protestovali proti vládnucim poriadkom.
V Bahrajne dnes tisíce demonštrantov opäť požadovali demisiu premiéra šejka kalifa bin Salman, ktorý je v úrade už od roku 1971.
V Egypte v sobotu začal súd s prvým z politikov spojených so zvrhnutým prezidentom Husním Mubarakom. Bývalý minister vnútra Habíb Adli pri prvom státí odmietol obvinenia z prania špinavých peňazí a sprenevery.
Jeho jednotky dnes začali ofenzívu v centre líbyjského pobrežia a zatlačili opozíciu ďalej na východ od Syrty. To je Kaddáfího rodisko a pripravených na boj je na tamojšej základni údajne až 20 tisíc mužov. Prevažná väčšina z nich je z Kaddáfího klanu.
Opozícia v sobotu hlásila nielen ovládnutie ďalšieho ropného terminálu Ras Lanúf, ale tiež to, že z neho postupuje ďalej na západ smerom k Syrte a hlavnému mestu Tripolisu. Ide o 8 tisíc ľudí a ich veliteľ vyhlásil, že dobyť Syrtu nebude ťažké, pretože v meste je veľa nespokojencov.
To sa ale nepotvrdilo ani v ešte vzdialenejšom Bin Džaváde, kde dnes na opozičné jednotky čakali ozbrojenci z kmeňa, ktorí prešli na Kaddáfího stranu údajne za peniaze. V bojoch padli najmenej dvaja ľudia a opozičné jednotky sa stiahli späť do Ras Lanúfu.
Prudké boje sa rozhoreli v Misuráte, ktorý je 150 kilometrov východne od Tripolisu. Svedkovia tvrdia, že bez pomoci sa Misuráta neudrží. Kaddáfí obnovil zápas aj o Závíju, ktorá je na západ od Tripolisu. Tam obliehajú povstalci len centrum a v sobotňajších bojoch tam padli desiatky ľudí.
V Tripolise prepuklo dnes ráno nadšenie a oslavy nad správou štátnej televízie o spätnom dobytí miest na východe Kaddáfího jednotkami. Opozícia to ale poprela a trvá na tom, že ovláda územie od Adžedábíja po egyptskú hranicu, teda stále aj mesta Benghází aj Tobrúk.
Do Benghází vyslala Británia skupinu diplomatov, aby zistili, ako povstalcom pomôcť. Povstalecké oddiely vraj zajali britských vojakov, ktorí diplomatov chránili, a jedného z diplomatov. Tvrdia, že s nimi dobre zaobchádzajú a že sa incident čoskoro vysvetlí. Británia uviedla do pohotovosti 200 vojakov, ktorí majú byť k dispozícii pre prípadnú humanitárnu operáciu.
Opozičná národná rada so sídlom v Benghází sa vyhlásila za jediného zákonného zástupcu krajiny. Garantovala dodržiavanie ropných kontraktov a oznámila, že krajina má zásoby potravín na tri štyri mesiace. Svojich expertov za ňou vyslala tiež šéfka diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonová. Na štvrtok zvolala k situácii v Líbyi mimoriadnu schôdzu ministrov zahraničia a v piatok sa bude konať summit EÚ.
Aj tie štáty, ktoré podporujú zavedenie bezletového pásma nad Líbyou a jej faktické vojenské presadenie, žiadajú jasný mandát Bezpečnostnej rady OSN. Pre nové rokovania rady i ďalšie protilibyjské sankcie sa vyslovil nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle a poukázal tiež na to, že je potrebné zastaviť "tok peňazí do Líbye". Britský Financial Times napísal, že do líbyjskej centrálnej banky stále prúdia peniaze z predaja ropy a že v minulých dvoch týždňoch to mohlo byť 770 miliónov dolárov.
Líbyjská kríza vyvoláva tlak na okolité krajiny v podobe utečencov. Podľa zdrojov OSN utieklo od začiatku bojov nad 191 tisíc ľudí, z nich 104 tisíc do Tuniska a 85 tisíc do Egypta. Mnohí sú odvážaní lietadlami z Tuniska, ďalších preplávujú na grécke ostrovy, odkiaľ ich čaká letecká doprava domov. Nie všetci sa ale chcú naozaj vrátiť. Skupina 50 Bangladéšanov na Kréte vyskákali v noci na dnes z lode a traja z nich sa utopili a desiatky zranili.
Nepokoje panujú aj v iných arabských krajinách. Z obáv z ďalších nepokojov šiitskej komunity saudské ministerstvo vnútra zakázalo demonštrácie a pohrozilo, že proti narušiteľom poriadku zasiahne. Rijád tak reaguje na protesty menšinových šiitov vo východnej časti krajiny bohatej na ropu. Dnes úrady zadržali najmenej 22 šiitov, ktorí minulý týždeň protestovali proti vládnucim poriadkom.
V Bahrajne dnes tisíce demonštrantov opäť požadovali demisiu premiéra šejka kalifa bin Salman, ktorý je v úrade už od roku 1971.
V Egypte v sobotu začal súd s prvým z politikov spojených so zvrhnutým prezidentom Husním Mubarakom. Bývalý minister vnútra Habíb Adli pri prvom státí odmietol obvinenia z prania špinavých peňazí a sprenevery.
