Víťaz českých Vyvolených Vladko Dobrovodský.
BRATISLAVA - Česi majú dobojované! Nervy trhajúci záver VyVolených u našich západných susedov sa nakoniec prekvapením neskončil. Svoju suverenitu počas celého trvania reality show TV Prima potvrdil aj vo finále Vladko Dobrovodský (27), ktorý vilu na bratislavskej Kolibe opúšťal ako majiteľ 11 miliónov Korún českých. V esemeskovom rozstrele porazil dvoch najväčších konkurentov Katku Langerovú (19) a Jindřicha Hovorku (21). Čo bude Vladko robiť s toľkými peniazmi?
Čo ste očakávali od tejto reality show?
- Išiel som skúsiť šťastie. Videl som to v televízii, s kamarátkou sme zavolali a zakrátko sa začalo toto všetko okolo.
Napadlo vám vtedy, že by ste mohli zvíťaziť?
- Nie. Pretože tam boli ľudia, ktorí sa mi zdali byť krajší a zaujímavejší ako ja.
Čo vás vo vile najviac prekvapilo?
- Možno ja sám. Najprv som prepadol depresii. Zo začiatku som si s ľuďmi nerozumel a nevedel som, ako sa mám na tých, čo tam už boli, napojiť.
A po čase ste sa väčšinou rozhádali...
- Sú ľudia, ktorých má človek rád a aj s nimi sa pochytí. Pretože ak s nimi bude hovoriť len pekne, nebude to úprimné. Sú veci, na ktoré má každý iný názor a sú veci, ktoré môžu človeku na tom druhom prekážať.
A čo vaše časté hysterické reakcie? Nemyslíte si, že po tomto dlhom pobyte v uzavretom prostredí by bolo dobré navštíviť psychiatra?
- Som tvrdý človek navonok a možno pôsobím, že som taký „studený čumák“, ale aj tak sa z toho budem musieť dostať sám. Keď som zvládol túto reality šou, zvládnem to aj vonku. Okrem toho pri mne stojí môj priateľ Robert.
Jindřich sa chcel o výhru podeliť. Čo vy, Vladko?
- Som rozrušený a vtedy človek nemá robiť dôležité rozhodnutia. Ale povedal som, že dovolenku im darujem. Chcem, aby išli všetci, ale bezo mňa. Som vyčerpaný a prajem im veľa šťastia.
Ste ochotný z tých peňazí niekomu požičať?
- V žiadnom prípade. Nie je to lakomosť, ale každý vie, ako sa peniaze ťažko zarábajú a keď má človek odrazu viac peňazí, hneď má veľa „kamarátov“.
Ako chcete stráviť prvé dni na „slobode“?
- Mám strach z umelých ľudí. Ten umelý svet, čo môže spadnúť. Ale určite si chcem užiť svojho priateľa, s ktorým som dlho nemohol byť.
Môžete byť konkrétnejší?
- Chcem byť čo najviac v súkromí. Som človek spoločenský, ale aj veľký samotár. Mám rád pokoj. A teraz by sa mi naozaj zišiel ako soľ.
- Išiel som skúsiť šťastie. Videl som to v televízii, s kamarátkou sme zavolali a zakrátko sa začalo toto všetko okolo.
Napadlo vám vtedy, že by ste mohli zvíťaziť?
- Nie. Pretože tam boli ľudia, ktorí sa mi zdali byť krajší a zaujímavejší ako ja.
Čo vás vo vile najviac prekvapilo?
- Možno ja sám. Najprv som prepadol depresii. Zo začiatku som si s ľuďmi nerozumel a nevedel som, ako sa mám na tých, čo tam už boli, napojiť.
A po čase ste sa väčšinou rozhádali...
- Sú ľudia, ktorých má človek rád a aj s nimi sa pochytí. Pretože ak s nimi bude hovoriť len pekne, nebude to úprimné. Sú veci, na ktoré má každý iný názor a sú veci, ktoré môžu človeku na tom druhom prekážať.
A čo vaše časté hysterické reakcie? Nemyslíte si, že po tomto dlhom pobyte v uzavretom prostredí by bolo dobré navštíviť psychiatra?
- Som tvrdý človek navonok a možno pôsobím, že som taký „studený čumák“, ale aj tak sa z toho budem musieť dostať sám. Keď som zvládol túto reality šou, zvládnem to aj vonku. Okrem toho pri mne stojí môj priateľ Robert.
Jindřich sa chcel o výhru podeliť. Čo vy, Vladko?
- Som rozrušený a vtedy človek nemá robiť dôležité rozhodnutia. Ale povedal som, že dovolenku im darujem. Chcem, aby išli všetci, ale bezo mňa. Som vyčerpaný a prajem im veľa šťastia.
Ste ochotný z tých peňazí niekomu požičať?
- V žiadnom prípade. Nie je to lakomosť, ale každý vie, ako sa peniaze ťažko zarábajú a keď má človek odrazu viac peňazí, hneď má veľa „kamarátov“.
Ako chcete stráviť prvé dni na „slobode“?
- Mám strach z umelých ľudí. Ten umelý svet, čo môže spadnúť. Ale určite si chcem užiť svojho priateľa, s ktorým som dlho nemohol byť.
Môžete byť konkrétnejší?
- Chcem byť čo najviac v súkromí. Som človek spoločenský, ale aj veľký samotár. Mám rád pokoj. A teraz by sa mi naozaj zišiel ako soľ.
