TOKIO - V nedeľu uplynie už pol roka od chvíle, kedy severovýchodné pobrežie Japonska postihlo mohutné zemetrasenie o sile deviatich stupňov Richterovej škály. Otrasy zeme sprevádzali cunami, ktoré si vyžiadali 20 tisíc mŕtvych alebo nezvestných a spôsobili najväčšiu jadrovú katastrofu od havárie atómovej elektrárne v Černobyle. Nálada v krajine ale napriek veľkému úsiliu o obnovu nie je optimistická.
Šesť mesiacov po 11. marci bývajú desiatky tisíc Japoncov naďalej v provizórnych príbytkoch, ktoré nahradili núdzové útulky v školách a ďalších verejných budovách, a dobrovoľníci ešte nedokončili odpratávanie trosiek, po ktorých zostávajú v krajine pusté blatisté polia. Jadrovú elektráreň vo Fukušime sa doteraz nepodarilo stabilizovať a jej okolie je zamorené radiáciou presahujúcou niekde až 500-krát bezpečnostný limit. Ľudia sa boja kvôli kontaminácii kupovať hovädzie mäso aj zeleninu. Nedostatočná reakcia na katastrofu stála kreslo premiéra Naoto Kana.
"Hovorí sa o tom, že sa krajina z nešťastia zotavuje, ale nie je to pravda," povedal agentúre AFP rybár Take Tachibana (66), ktorý stále hľadá telo svojej sestry, ktorej dom spoločne s jeho člnom a životmi 600 ďalších ľudí z mesta Jamada vzali ničivé vlny. "Je príliš skoro myslieť na budúcnosť. Neviem, čo robiť," dodal.
Rekonštrukcia severovýchodného regiónu Tohoku bude podľa očakávaní stáť stamiliardy dolárov a potrvá až desať rokov. Územie okolo poškodenej elektrárne Fukušima bude možno neobývateľné ešte dlhšie. Vláda už priznala, že do niektorých miest v okolí elektrárne sa obyvatelia nebudú môcť vrátiť niekoľko desaťročí, a to aj keď sa naplnia predpoklady prevádzkovateľa elektrárne, firmy TEPCO, jadrové zariadenia do januára stabilizovať.
"Od 11. marca sa môj život od základu zmenil," skonštatovala Juko Sugimotová (56) z dediny Namie, ktorá leží v 20-kilometrovej zóne okolo fukušimskej jadrovej elektrárne, kam bol uzavretý prístup. Pre tento rok sa musela Sugimotová vzdať plánov pestovať a predávať organickú zeleninu. "Jediné, čo poznáme, je zúfalstvo, stres a strach, že sa na nás bude postupom času čoraz viac zabúdať," dodala.
Rodičia bývajúci v blízkosti elektrárne čelia dileme - evakuovať svoje deti, alebo žiť v strachu, že radiácia bude mať dlhodobý vplyv na ich zdravie. Podľa expertov totiž pre deti predstavuje rádioaktívne žiarenie podstatne väčšie riziko vzniku rakoviny ako pre dospelých.
Znepokojenie rodín navyše umocnili testy, pri ktorých boli vo vzorkách moču detí z mesta Fukušima, kde teraz každá škola rozdáva svojim žiakom dozimetre, objavené stopy rádioaktívnych častíc.
Obavy z radiácie sprevádzajú Japoncov doslova na každom kroku potom, čo boli po zničení elektrárne Fukušima prívalovými vlnami odhalené prípady kontaminovanej vody, hovädzieho mäsa, zeleniny, čaju či morských plodov. Vláda však opakovane zdôrazňuje, že bezprostredné zdravotné riziká nehrozia.
Nový japonský premiér Jošihiko Noda, ktorý vo funkcii tento mesiac vymenil svojho ostro kritizovaného predchodcu Naoto Kana, sľúbil urýchliť práce na obnove krajiny. Jeho vláda plánuje okrem iného zriadiť novú kontrolnú komisiu, ktorá by nahradila Agentúru pre jadrovú a priemyselnú bezpečnosť. Tá podľa všetkého sklamala, keď neodhadla hrozbu, ktorú pre Fukušimu môže znamenať obrie cunami.
Noda a ďalší predstavitelia tiež naznačili, že Japonsko by sa v budúcnosti mohlo stať bezjadrovou krajinou. Parlament minulý mesiac schválil zákon na podporu obnoviteľných zdrojov energie, medzi ktoré patria veterné, solárne a geotermálne elektrárne, a na tento potenciálne lukratívny trh začínajú vstupovať veľké firmy ako telekomunikačná spoločnosť SoftBank. Väčšina japonských reaktorov je v súčasnej dobe kvôli bezpečnostným kontrolám mimo prevádzku.
Nešťastie sa tiež výrazne podpísalo na japonskom hospodárstve, ktoré skĺzlo do recesie. Vláda odhaduje, že najmenej 70 tisíc ľudí v troch prefektúrach zasiahnutých cunami - Fukušime, Mijagi a Iwate - stratilo kvôli prírodnému nešťastiu zamestnanie. Podľa analytikov je toto číslo podstatne vyššie.
