BRATISLAVA - Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) by mali aj naďalej pomáhať Ukrajine vojensky, humanitárne aj politicky. Zhodli sa na tom predsedovia parlamentov V4 počas piatkového rokovania v priestoroch Bratislavského hradu. Za dôležitý považujú aj spoločný postup pri ochrane vonkajšej hranice schengenského priestoru. Témou rokovania bola tiež nelegálna migrácia a riešenia energetickej krízy.
Na stretnutie organizované slovenskou stranou prišli predseda Senátu Parlamentu ČR Miloš Vystrčil, predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová, predseda maďarského parlamentu László Kövér, predsedníčka Sejmu Poľskej republiky Elžbieta Witeková a predseda Senátu Poľskej republiky Tomasz Grodzki.
VIDEO Predsedovia parlamentov V4 sa zhodli na pomoci Ukrajine v boji proti Rusku
Partneri odsúdili nezákonnú agresiu Ruska na Ukrajine a opätovne vyjadrili plnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. "Za nevyhnutné vnímam pokračovanie politickej, vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Máme morálnu povinnosť podporovať Ukrajinu a musíme to robiť tak dlho, ako to bude potrebné," zdôraznil Kollár počas spoločného vyhlásenia pre médiá.
Celý región sa podľa Kollára ocitol uprostred migračných tokov nielen z Ukrajiny, ale aj po tzv. západobalkánskej trase
"Ak ich chceme zvládnuť, musíme zásadne posilniť vonkajšiu hranicu EÚ," dodal. Tento problém podľa neho presahuje hranice našich krajín, využiť treba potenciál agentúr Frontex a Agentúry EÚ pre azyl.Vystrčil vníma medzi partnermi podporu prijatia Bulharska a Rumunska do Schengenu. "Zdalo sa, že parlamenty našich krajín sú pripravené tomu maximálne prispievať," povedal.
V súvislosti s energetickou krízou je podľa Kollára potrebná jednota a solidarita medzi členskými štátmi EÚ. "Jasne sme diskutovali o diverzifikácii zdrojov a dodávkach energie, ako aj postupnom ukončení našej závislosti od ruských fosílnych palív," dodal. Solidarita je podľa Vystrčila základom. "Nie všetky krajiny boli rovnako závislé od ruskej ropy a plynu. Je dobré, že vyjadrujeme vôľu si navzájom pomôcť," povedal s tým, že sa treba zbaviť závislosti od autoritatívnych režimov.
Witek si myslí, že na hlase krajín V4 v Európe záleží
"Naše štáty vedia, čím je Rusko, naše štáty prežívali a zažili sovietsku okupáciu, vieme, aká môže byť dramatická a k čomu môže viesť," povedala. Myslí si, že sme ukázali celému svetu, čo je skutočná solidarita, keď krajiny V4 prijímali utečencov z Ukrajiny.
Kövér zdôraznil, že partneri hľadajú, čo ich spája a snažia sa vyhnúť otázkam, v ktorých nemajú spoločné stanovisko. "Cieľom nás všetkých je, aby ambície Ruska nemohli ohrozovať náš región," povedal. K tomu je podľa neho nevyhnutným predpokladom existencia suverénnej a demokratickej Ukrajiny. "A keď EÚ, jej členské krajiny a členovia NATO budú Ukrajinu v tom podporovať, je to pre nás akceptovateľné a pochopiteľné," dodal.
V tieni vojny sa však podľa neho dostala otázka nelegálnej migrácie do úzadia. Priblížil, že na hraniciach Maďarska sa medziročne zdvojnásobil počet osôb prekračujúcich hranicu. "Považujeme za nedostatočné tie kroky, ktoré EÚ uskutočňuje na podporu krajín, ktoré sú vystavené najväčšiemu tlaku nelegálnej migrácie," povedal. Funkčnosť schengenského priestoru je podľa neho predpokladom hospodárskej spolupráce krajín V4.
