BRATISLAVA - Ak Národná rada SR schváli sporné zákony o 13. dôchodkoch, zrušení diaľničných známok či zvyšovaní rodinných prídavkov, ich osud bude mať v rukách prezidentka Zuzana Čaputová. Uviedol to šéf katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba. Čaputová má podľa právnika na výber medzi podpisom zákonov alebo ich vetovaním. Ak by ich vrátila parlamentu až po parlamentných voľbách, ktoré budú 29. februára, nebudú noví poslanci o nich rokovať.
Neschválené návrhy sa totiž neprenášajú cez jednotlivé funkčné obdobia NR SR. „V lehote 15 dní od doručenia zákona môže prezidentka uplatniť buď veto, alebo zákon podpísať. Ak by vrátila spomínané zákony až po voľbách, nová Národná rada SR sa nimi už nemusí zaoberať,“ uviedol Giba.
Ústavný súd je možnosť
Čaputová sa v prvom kole nemôže obrátiť na Ústavný súd SR, mohla by tak urobiť iba v prípade platných zákonov. „Ústavný súd je možnosť, ktorá prichádza do úvahy, až keď sú zákony platné, teda aj podpísané,“ dodal odborník na ústavné právo. Poslanci sa opäť stretnú v utorok, 25. februára. Isté je, že 15-dňová lehota, ktorú má prezidentka, určite presiahne termín volieb.
Pokiaľ by Zuzana Čaputová využila svoje veto ešte pred parlamentnými voľbami a NR SR by ho stihla pred 29. februárom prelomiť, stále sa môže obrátiť na Ústavný súd. Prezidentka by mohla namietať napríklad neopodstatnenosť skráteného legislatívneho konania, ktorého pravidlá ohraničuje zákon. Zástupcovia strany Smer, ktorí iniciovali zvolanie mimoriadnej schôdze, argumentujú tým, že skrátené konanie je v poriadku, pretože sú na Slovensku ohrozené ľudské práva.
Opatrenia chcú krátko pred voľbami presadiť predovšetkým vládne strany Smer-SD a Slovenská národná strana. Okrem 13. dôchodkov, rodinných prídavkov a zrušení diaľničných známok pred automobily do 3,5 tony bude na stole aj Istanbulský dohovor. Dokument chcú vládne strany odmietnuť a rozhodnutím zaviazať prezidentku konať obdobne.
