BRATISLAVA – Europoslanci, ktorí nastúpia do Európskeho parlamentu (EP) po brexite, sú znevýhodnení. V rozhovore to povedala zvolená europoslankyňa za Kresťanskodemokratické hnutie Miriam Lexmann (KDH/EPP). Stať by sa ňou mala oficiálne 1. februára. Napriek tomu, že KDH malo v eurovoľbách viac hlasov ako Sloboda a Solidarita (SaS), kresťanskej demokratke sa ušiel len tzv. brexitový mandát. Preto podala jej strana už druhú sťažnosť na ústavný súd.
EP ju už kontaktoval a frakcia ľudovcov, ktorej je KDH členom, sa jej pýtala, v akých výboroch by chcela pôsobiť. Podľa zvolenej europoslankyne bude mať jej frakcia EPP na výber z piatich výborov. „Myslím si, že nás to dosť okliešťuje oproti ostatným poslancom, ktorí nastúpili v júni. My sme znevýhodní, pretože nemáme plný výber,“ povedala s tým, že frakcia bude možno prerozdeľovať posty medzi vlastnými poslancami. Ako už v minulosti uviedla, chcela by pôsobiť predovšetkým v zahraničnom parlamentnom výbore (AFET) a v podvýbore pre bezpečnosť (SEDE, poznámka SITA).
V ňom by sa chcela venovať otázkam kybernetickej bezpečnosti, dezinformáciám a bezpečnosti ako takej. Predstaviť si svoje pôsobenie vie aj vo Výbore pre ústavné veci (AFCO) či Výbore pre rozpočet (BUDG). Poslanci majú možnosť pôsobiť aj v zahraničných delegáciách EP. Lexmann preferuje delegáciu pre vzťahy s USA alebo Ukrajinu či Bielorusko. Ak by sa dostala do delegácie pre Ukrajinu alebo Bielorusko, má záujem pôsobiť v Euroneste, ktorý vytvára partnerstvo medzi EP a krajinami východnej Európy.
Lexmann sa v európskych štruktúrach pohybuje dlhodobo, bola napríklad riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli, pôsobiť však plánuje najmä na Slovensku. „Beriem to tak, že som dostala politický mandát na Slovensku. Bez vzťahu s krajinou a občanmi Slovenska by sa napĺňal len ťažko,“ vysvetlila. Aj preto je súčasťou predvolebnej kampane KDH. „Už dva mesiace sa snažím pomáhať KDH v kampani pred parlamentnými voľbami. Chcem pomôcť a budem to robiť aj naďalej. Aj keď bude február dosť komplikovaný, keďže budem nastupovať do EP a bude to aj vrchol kampane,“ dodala s tým, že je podľa nej dôležité, aby mali kresťanskí demokrati zastúpenie na slovenskej politickej scéne.
Brexitový mandát
Napriek tomu, že KDH malo v eurovoľbách viac hlasov ako SaS, jej sa ušiel len tzv. brexitový mandát. Preto podala strana už druhú sťažnosť na ústavný súd. „Máme pocit, že keď dôjde k porušeniu zákona, treba to riešiť. Budeme naďalej trvať na tom, aby ústavný súd rozhodol. V prípade, že nerozhodne, tak sa obrátime, ako nám predseda ústavného súdu Ivan Fiačan v svojom opozičnom stanovisku naznačil, na Európsky súd pre ľudské práva,“ povedala. Lexmann zvažuje, že bude žiadať aj odškodnenie od štátu, získané financie by však venovala na charitu, pretože podľa nej nejde o peniaze, ale o spravodlivosť.
Slovensko malo doteraz v EP 13 poslancov, no po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) ich bude mať 14. Novou europoslankyňou bude práve Miriam Lexmann a stať by sa ňou mala oficiálne 1. februára. Nič už nenasvedčuje tomu, že by Briti požiadali o ďalší odklad brexitu a posledné na čo sa čaká, je ratifikácia brexitovej dohody v EP. V prípade, že by EP dohodu neratifikoval, Británia by z EÚ odišla bez dohody a neovplyvnilo by to nástup Lexmann do parlamentu.
Po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určilo, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohlo sa to však stať ktorejkoľvek strane.
