BRATISLAVA - Návrh zákona nezaradenej poslankyne Sone Gaborčákovej o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) definitívne schválil parlament. A to aj napriek výhradám Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). Za návrh hlasovalo 123 zo 129 prítomných poslancov. Novelou sa majú odstrániť znevýhodnenia ľudí trpiacich autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi.
Gaborčáková v novele zákona upravuje niekoľko oblastí. Chce zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí, doplniť Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu, rovnako sa má okrem autizmu zaradiť aj k duševným poruchám a poruchám správania. Týmto ľuďom chce pomôcť aj pri nadmernom opotrebovaní šatstva, bielizne a bytového zariadenia.
Okrem toho chce explicitne uviesť autizmus a Aspergerov syndróm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu, ako aj precizovať preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ide o tzv. príspevok na benzín, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán.
Tiež presadzuje priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba.
Gaborčáková navrhuje aj zjednotenie výšky mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa ŤZP poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.
Vypustiť sa má po novom aj možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.
Ministerstvo práce malo k návrhu výhrady. Napríklad upozornilo na to, že poslankyňa novelou zákona de facto vytvára nový druh peňažného príspevku, ktorý má slúžiť na opotrebovanie šatstva a obuvi či bytového zariadenia. "V súčasnosti platným zákonom ustanovený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je jeden druh peňažného príspevku v jednej paušálnej sume, ktorý nie je možné rozdeliť na jednotlivé segmenty podľa druhu sociálnej služby, na ktorú by sa viazal," uviedol rezort práce. Riziko novely vidí ministerstvo aj v duplicitnom financovaní sociálnych služieb, tiež mu okrem iného prekáža "generalizovanie postihnutia autizmus".
Súdne poplatky v pracovnoprávnych sporoch sa zrušia
Súdne poplatky pri všetkých individuálnych pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých sporoch sa zrušia. Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok schválili novelu zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorá túto zmenu prináša.
Zámerom úpravy bolo podľa predkladateľov oslobodiť od platenia súdnych poplatkov nielen doteraz úzku špecifickú skupinu sporov, ale rozšíriť túto skupinu konaní aj o konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých pomerov a služobných pomerov.
"Nebude sa to týkať len sporov spojených s odmeňovaním, ale napríklad sú to aj veci, ktoré sú diskriminačné pri uzatváraní pracovnej zmluvy," uviedol prednedávnom poslanec Smeru-SD Juraj Blanár. Spresnil, že dôvodom na túto legislatívnu zmenu je aj fakt, že zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď nemá zamestnanec niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu, môže byť problematické.
Legislatívne opatrenie nadväzuje podľa Blanára na zavedenú povinnosť informovať o výške mzdy v pracovných inzerátoch a zákaz žiadať od zamestnancov mlčanlivosť o ich mzde zmluvným spôsobom. Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere súdnou cestou domáhať svojich práv, ktoré boli porušené, bez ďalšej finančnej záťaže vo forme súdnych poplatkov. Novela zákona má byť účinná od 1. januára 2020.
