BRATISLAVA - Pripravovaná stratifikácia nemocníc nebude znamenať zatváranie nemocníc. Na utorňajšej Trend konferencii Zdravotnícky manažment to uviedol riaditeľ pre stratégiu Inštitútu zdravotnej politiky pri ministerstve zdravotníctva Michal Štofko. V diskusii o stratifikácii sa podľa neho vyskytuje viacero nedorozumení a neprávd.
Ak teda niektorá z nemocníc nesplní požadovaný počet výkonov, zdravotné poisťovne jej prestanú preplácať samotný výkon. Nebude to mať vplyv na zmluvu s celou nemocnicou. Zmeny tak nespôsobia zatváranie nemocníc.
Ako ďalej Štofko informoval, oproti pôvodnému návrhu sa prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov stratifikácia v niektorých bodoch zmení. Pri nesplnení minimálneho počtu výkonov už budú poisťovne povinné nepreplácať výkon. V pôvodnom návrhu je len možnosť, nie povinnosť. Zoznam dotknutých výkonov navyše ministerstvo prepracovalo, doplnilo maximálne čakacie lehoty a určilo, ktoré výkony budú robiť konkrétne typy nemocníc.
Štofko tiež odmietol, že by výsledkom stratifikácie bolo "vyberanie hrozienok", teda že by sa nemocnice sústreďovali len na lukratívne výkony. "Stratifikácia zadefinuje minimálny rozsah každej úrovne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," zdôraznil Štofko.
Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že stratifikácia je nevyhnutná. Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka sa totiž v súčasnosti deje živelné zatváranie oddelení. Jediným kritériom je pritom dostatok či nedostatok jednotlivých zdravotníckych pracovníkov.
Petko ďalej upozornil, že po roku 1989 prestala existovať cestovná mapa pacienta - teda kde pacient vchádza do systému a ako postupuje ďalej. To by sa tiež malo zmeniť, keď stratifikácia určí jednoznačnú povinnosť pracoviskám vyššieho typu prijímať akútnych pacientov a nemocniciam nižšieho typu prijať pacienta na doliečenie.
Pol miliardy eur je rozdelených neefektívne
Slovenské zdravotníctvo by malo mať vzhľadom na množstvo peňazí, ktoré do neho každoročne z rozpočtu smerujú, lepšie výsledky. Myslí si to Ministerstvo financií (MF). Ako vyplýva zo záverečnej správy druhej revízie výdavkov na zdravotníctvo, desatina výdavkov, teda vyše pol miliardy eur, je v zdravotníctve rozdelených neefektívne. Veľa míňame na vyšetrenia u špecialistov, na lieky i na laboratórnu a zobrazovaciu diagnostiku.
Veľké medzery má Slovensko v liekovej politike, kde je možné ušetriť 216 miliónov eur a to kontrolou nákladovej efektívnosti liekov, znížením preskripcie a teda nadspotreby liekov, najmä antibiotík, a širším medzinárodným porovnávaním cien. „Dnes z verejného zdravotného poistenia hradíme napríklad nákladovo neefektívne lieky na zriedkavé choroby, vrátane takých, ktoré boli vyhodnotené ako drahé v Kanade aj vo Veľkej Británii. Viac ako 26 miliónov eur by sa podarilo ušetriť, ak by sa centrálne nákupy liekov zvýšili zo súčasných 13 % na 25 %,“ informovalo ministerstvo financií, ktoré je jedným z autorov spomínanej správy druhej revízie.
„Už na budúci rok by efektívnejšie zdravotníctvo mohlo ušetriť až 148 miliónov eur, celkovo je však v zdravotníctve priestor na lepšie použitie viac ako pol miliardy eur,“ dodal rezort financií s tým, že zefektívniť sa musí lieková politika, procesy a rozdelenie zodpovednosti zdravotníckeho personálu aj laboratórna a zobrazovacia diagnostika.
Verejné výdavky na zdravotníctvo vlani predstavovali 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako priemer našich susedov Česka, Maďarska a Poľska. „Napriek tomu v cieľovom ukazovateli odvrátiteľnej úmrtnosti i očakávanej dĺžke života zaostávame. Dotiahnuť sa na úroveň priemeru susedov by znamenalo ročne zachrániť o 1 300 ľudí viac. „Výdavky na zdravotníctvo narástli počas predchádzajúcich desiatich rokov porovnateľne s rastom HDP o 44 % a rásť budú aj naďalej. Rast výdavkov by však malo sprevádzať zvyšovanie kvality,“ uviedol Štefan Kišš z Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.
Peniaze, ktoré by sa v zdravotníctve ušetrili, by podľa analytikov mali byť použité na zvýšenie počtu a rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov, zdravotných sestier a zároveň by mali byť investované na dlhodobú starostlivosť.
Investovať je podľa záverečnej správy potrebné do lepšieho rozdelenia zodpovednosti zdravotníckeho personálu. Zníženie nadmerného počtu vyšetrení a viac lepšie vybavených všeobecných lekárov by mohlo ušetriť 207 miliónov eur ročne. „Všeobecní lekári by totiž mohli pokryť výkony, ktoré dnes robia drahší špecialisti a zároveň by eliminovali časť hospitalizácií,“ spresnilo ministerstvo s tým, že Slovensko má spomedzi krajín EÚ najvyšší počet návštev lekára na obyvateľa, čo pri nízkom počte všeobecných lekárov znamená, že mnohí skončia s bežnými problémami u drahých špecialistov, alebo sú hospitalizovaní.
Potenciál ostatných úsporných opatrení je 119 mil. eur. „Ušetriť sa dá znižovaním nadmerného využívania a jednotkových cien laboratórnej a zobrazovacej diagnostiky, zlepšením revíznej činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a efektívnejším nákupom zdravotníckych pomôcok,“ zdôraznil rezort financií, podľa ktorého je už v budúcom roku možné ušetriť až 148 miliónov eur, ktoré by sa mohli investovať do dlhodobej starostlivosti a na dofinancovanie nemocníc a ambulancií. „Pri trende starnúceho obyvateľstva však bude potrebné viac posilniť aj komunitnú a domácu starostlivosť a asistované bývanie. Pomôcť by tu mala aj pripravovaná stratifikácia nemocníc,“ uzavrelo ministerstvo financií.
Záverečnú správu druhej revízie výdavkov na zdravotníctvo pripravil Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR.
