BRATISLAVA - Policajní, vojenskí a väzenskí duchovní by mali mať pridelenú zbraň, respektíve možnosť ju použiť, iba so súhlasom príslušnej cirkevnej autority. Ak by to okolnosti vyžadovali, má byť duchovnému bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana.
Vyplýva to z novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú Národnej rade (NR) SR opätovne predložil podpredseda SNS Anton Hrnko. Novelou chce vytvoriť zákonnú možnosť pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou v polícii, Zbore väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a v armáde spočívajúcu v nepridelení a nepoužívaní zbrane. Novela má zosúladiť slovenskú legislatívu so ženevskými konvenciami, v ktorých sa na duchovnú službu hľadí ako na nekombatantov.
"Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v polícii, ZVJS alebo v Ozbrojených silách SR majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy," argumentuje predkladateľ. Poukázal na to, že odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených zboroch a armáde uplatňujú aj iné krajiny, napríklad Nemecko, Taliansko, Chorvátsko či USA.
Hrnko v dôvodovej správe vysvetlil, že v súčasnosti sa duchovným pôsobiacim v ozbrojených zložkách prideľujú zbrane a používať ich musia napríklad počas povinných cvičných strelieb. Priblížil, že hoci v ZVJS nemajú pridelenú zbraň, no počas cvičných strelieb ju používať musia.
Právnou úpravou však nechce zakázať vojenským či policajným duchovným držať zbrane. Rozhodnutie ponecháva na ich cirkevnú autoritu. V praxi môže podľa neho nastať situácia, kedy príslušná cirkevná autorita neudelí súhlas generálne všetkým jej duchovným, ale napríklad aj individuálne konkrétnej osobe na základe žiadosti z dôvodu výhrady vo svedomí.
Hrnkova novela myslí aj na situácie, keď môže byť duchovný bez pridelenej zbrane počas výkonu služby v ohrození. Ak na to nastanú okolností, má mu byť poskytnutá primeraná ochrana. V návrhu hovorí napríklad o pridelení nepriestrelnej vesty, zavedení režimových opatrení či pridelení iného príslušníka so zbraňou na ochranu. Novelu predložili národniari parlamentu už minulý rok, poslanci ju napokon začiatkom roka 2019 v druhom čítaní nepodporili.
