BRATISLAVA - Suma rodičovského príspevku od začiatku budúceho roka razantne stúpne. Pre rodičov, ktorí pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovali, pôjde o nárast zo súčasných 220,70 eura na 370 eur. Pre rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa nepracovali a nedostávali preto materskú dávku zo Sociálnej poisťovne, sa rodičovský príspevok zvýši o 50 eur na 270 eur. Vyplýva to z novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorú schválil parlament.
Rodičovský príspevok by sa mal zvýšiť o 150 eur približne polovici zo 140 tisíc poberateľov tejto dávky. Ide o rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali a z tohto dôvodu splnili podmienky nároku na materskú dávku zo Sociálnej poisťovne. Druhú polovicu poberateľov rodičovského príspevku tvoria rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa nepracovali a materskú dávku zo Sociálnej poisťovne nedostávali. Tejto skupine rodičov rodičovský príspevok stúpne o 50 eur mesačne. Zvýšenie týchto rodinných dávok by si malo zo štátneho rozpočtu v budúcom roku vyžiadať 145 miliónov eur.
Opozícii neprešli viaceré pozmeňujúce návrhy. Poslanec za OĽaNO Eduard Heger neúspešne navrhoval rozšíriť skupinu ľudí, ktorí budú mať nárok na 370-eurový rodičovský príspevok. Príspevok v takejto výške by podľa jeho návrhu dostali všetci rodičia alebo partneri, ktorí spolu žijú, pričom by stačilo, aby aspoň jeden z nich splnil podmienky nároku na materskú dávku. Vyšší rodičovský príspevok by tak mohli dostávať aj matky, ktoré porodili dieťa počas štúdia na vysokej škole. Nezaradený poslanec Jozef Mihál neuspel s návrhom, aby vyšší rodičovský príspevok patril aj rodičovi, ktorý stratil zamestnanie počas starostlivosti o staršie dieťa a pri mladšom dieťati z toho dôvodu materskú dávku nedostával.
Poslankyni za SaS Natálii Blahovej sa nepodarilo presadiť, aby všetci rodičia dostávali jednu výšku rodičovského príspevku v sume 320 eur. Poslankyňa za hnutie Sme rodina Petra Krištúfková nenašla u väčšiny poslancov pochopenie pre svoj návrh, aby vyšší rodičovský príspevok dostávali aj matky, ktoré v dennej forme študujú na vysokej škole.
Vyššiu sumu rodičovského príspevku pre nepracujúcich rodičov detí do dvoch rokov veku, ktorí pred rodičovskou dovolenkou pracovali, prvýkrát zaviedla od začiatku roka 2010 vtedajšia ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová. Jej nástupca Jozef Mihál však od začiatku roka 2011 dve úrovne rodičovského príspevku zrušil. Namiesto 256-eurového rodičovského príspevku pre nepracujúcich rodičov detí do dvoch rokov veku a 164,22-eurového príspevku pre ostatných rodičov zaviedol jednotnú sumu príspevku vo výške 190,1 eura s tým, že umožnil poberateľom rodičovského príspevku pracovať.
Rodičovský príspevok sa od 1. januára tohto roka zvýšil o 6 eur na 220,70 eura mesačne. Rodičia môžu rodičovský príspevok dostávať do troch rokov veku dieťaťa, pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa do jeho šiestich rokov.
Nezdaniteľné minimum sa zvýši, čisté príjmy tak stúpnu
Čisté príjmy pracujúcich a živnostníkov sa od budúceho roku zvýšia. Národná rada SR totiž schválila návrh poslancov za Most-Híd, ktorým sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane. Ide o samosprávami kritizovanú novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa na jednej strane zvýšia čisté príjmy pracujúcich, na druhej strane ukráti rozpočty samospráv o zhruba 150 mil. eur ročne. Celý výnos dane z príjmov fyzických osôb totiž putuje v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.
Novela z dielne koaličného Mosta-Híd pritom zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane od budúceho roka zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku bola ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura. V konečnom dôsledku tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov môže klesnúť aj o viac ako 90 eur za rok. Konkrétny dopad však závisí od výšky príjmu konkrétneho daňovníka. Účinnosť návrhu sa navrhuje od budúceho roku.
Predstavitelia samospráv však kvôli negatívnemu dopadu na ich rozpočty o tejto novele hovoria ako o podraze zo strany poslancov parlamentu. Argumentovali okrem iného vysokým investičným dlhom na cestnej infraštruktúre, či nevyhnutnými investíciami do starostlivosti o seniorov. Taktiež pripomínali, že štát presúva na samosprávy stále ďalšie kompetencie, pričom nezabezpečuje ich finančné krytie. Poslancov preto vyzývali, aby návrh v pléne nepodporili. Most-Híd však oponoval, že návrh je pripravený tak, aby samosprávam oproti minulosti príjmy neklesali a zároveň sa znižujú dane pre pracujúcich.
Predkladatelia pritom odôvodnili svoj návrh aj tým, že pomalým zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane dochádza k takzvanému tichému zdaňovaniu a pracujúci tak napriek nezmeneným sadzbám dane z príjmu odvádzajú štátu viac. V súčasnosti vďaka tomuto fenoménu už dokonca platia dane aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu. Na kritiku samospráv reagovali aj tým, že kým za posledných päť rokov príjmy samospráv stúpli o 50 %, príjmy pracujúcich iba o štvrtinu.
Poslanci parlamentu pri prerokúvaní návrhu v pléne taktiež naznačovali, že práve pre priame napojenie rozpočtov samospráv na výnosy dane z príjmov fyzických osôb by bolo vhodné zreformovať systém fiškálnej decentralizácie a navrhnúť prechod na daňový mix. Nevyhnutnosť zmien vo financovaní samospráv, ale taktiež v systéme prenesených kompetencií štátnej správy, avizujú už aj niektorí predstavitelia samotných samospráv, ktorí v blízkej budúcnosti plánujú predstaviť aj vlastné koncepčné návrhy.
Malým firmám a živnostníkom klesnú dane
Malí podnikatelia budú mať od budúceho roka nižšie dane. Poslanci schválili novelu zákona o dani z príjmu z dielne Slovenskej národnej strany (SNS), podľa ktorej sa sadzba dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur znižuje zo súčasných 21 % na 15 %. Okrem malých firiem tak klesne daň z príjmov napríklad aj živnostníkom. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.
Výsledná zmena je pritom výsledkom prijatého kompromisného pozmeňujúceho návrhu SNS. Národniari totiž ešte v marci tohto roka predložili návrh znížiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 21 % na 15 % pre všetky firmy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vtedy vyčíslila, že takýto návrh by znamenal výpadok rozpočtových príjmov v objeme až 800 mil. eur a ministerstvo financií vzápätí vyhlásilo, že takáto zmena by znamenala odklonenie Slovenska od cieľa vyrovnaného rozpočtu.
V následných koaličných rokovaniach pristúpili na kompromis, že sadzba dane z príjmu 15 % sa bude uplatňovať iba na firmy s ročným obratom do 100-tis. eur. Zároveň pozmeňujúcim návrhom k pôvodnému návrhu taktiež rozšírili platnosť zníženej sadzby dane z príjmov aj na samostatne zárobkovo činné osoby, teda aj živnostníkov, taktiež s ročným obratom do 100-tis. eur.
V konečnom dôsledku tak bude dopad na verejné financie výrazne nižší oproti pôvodnému návrhu. Podľa poslanca SNS Radovana Baláža sa odhaduje výpadok príjmov vplyvom zníženia dane pre právnické osoby na 41 miliónov eur a ďalších 17 miliónov eur by mal predstavovať výpadok príjmov pri fyzických osobách - podnikateľoch.
Parlament schválil návrh SNS na športové poukazy
Parlament dnes schválil návrh Slovenskej národnej strany (SNS) na športové poukazy. Dobrovoľný príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca, ktorý vynakladá financie na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa, navrhovali poslanci Dušan Tittel, Tibor Jančula, Eva Smolíková a Tibor Bernaťák. Vďaka novele Zákonníka práce sa podľa predkladateľov takouto formou podpory športu detí a mládeže môže dosiahnuť viacero pozitívnych výsledkov.
Predpokladá sa zvýšenie počtu pravidelne športujúcich detí a ekonomicky aktívnych rodičov, ktorí budú viesť svoje deti k športu pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka. Tieto deti môžu predstavovať aj zatiaľ neobjavené športové talenty, ktoré v budúcnosti môžu reprezentovať Slovenskú republiku. U detí sa pravidelnou športovou činnosťou vytvárajú návyky k pohybu a zdravému životnému štýlu. Šport prináša rôzne benefity, ako je napríklad prevencia proti obezite, zbavenie sa stresu, trávenie voľného času v kolektíve či dosahovanie individuálnych alebo kolektívnych športových úspechov. Šport predstavuje dôležitú súčasť psychohygieny detí.
Ak zamestnanec vynaloží ročne na športovú činnosť dieťaťa 500 eur a viac, zamestnávateľ mu na túto športovú činnosť dieťaťa môže prispieť maximálnou sumou 275 eur ročne. Ak zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ mu môže prispieť nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 percent oprávnených výdavkov zamestnanca. Zamestnávateľ tento príspevok môže poskytnúť aj takému zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa si môžu vo svojich daňových výdavkoch (nákladoch) uplatniť aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, ak im nebol tento príspevok na športovú činnosť dieťaťa počas roka už poskytnutý ich zamestnávateľom.
