BRATISLAVA - Už o pár hodín to vypukne! Napätie v SaS-ke stúpa. Mimoriadny kongres, ktorý zvolal Richard Sulík, môže oslabiť stranu SaS. Reakcie posledných dní tomu jasne nasvedčujú. Podľa politológa napätie strane neuškodí a pred voľbami nemá zmysel meniť predsedu. Sulík však podľa Štefančíka opakuje rovnaký scenár, ako keď ho vyzval v boji o predsedu Jozef Mihál.
Spor o nového lídra v SaS sa ťahá už niekoľko týždňov. Kuloárne informácie hovoria o tom, že v strane Sloboda a solidarita sa množia úvahy o výmene predsedu strany, ktorým je teraz Richard Sulík. Líder SaS zvolal začiatkom augusta mimoriadny snem, ktorý sa uskutoční túto sobotu. Viacerí avizovali, že na mimioriadny kongres neprídu.
Po neúspešnej piatkovej mimoriadnej schôdzi mala strana tlačovku a takisto na nej chýbali členovia, ktorí odmietli prísť - Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Rajtár či Natália Blahová. Všetci však na mimoriadnej schôdzi boli.
Sulík ponúkol funkciu, členovia sa búria
Na kongrese chce ponúknuť funkciu predsedu. Tento rok ponúkol stoličku predsedu Robertovi Mistríkovi, no ten to odmietol. Ešte predtým, ako Kiska vstúpil do politiky, ponúkol líderstvo na kandidátke aj jemu. V liste 46 z 200 členov SaS, ktorý majú Topky k dispozícii. vyzvalo Sulíka, aby septembrový kongres zrušil a nechal ho v riadnom termíne po parlamentných voľbách 2020.
Práve v tomto termíne by prichádzalo do úvahy, aby k zmene predsedu došlo. Ľubomír Galko v rozhovore pre SME uviedol, že by bolo po jedenástich rokoch dobré, aby stranu potiahol niekto iný. Nemyslel voľby, ale situáciu po voľbách. Práve tento humbug podľa neho vyprovokoval Sulíka k tomu, aby zvolal kongres, s ktorým členovia nesúhlasia. „Predseda strany identifikoval imaginárnu skupinu, ktorej predstavitelia v neznámom počte a neznámymi nástrojmi naňho vraj útočia a spochybňujú ho. Svoje podozrenia, ktoré donedávna komunikoval len vnútorne, však už presiakli v týchto dňoch na verejnosť a závažným spôsobom poškodzujú dobré meno nás všetkých,“ píše sa vo výzve.
Sulík nemá vyzývateľa
Napriek námietkam sa kongres vo Zvolene konať bude. Niekoľko poslancov však odmietlo prísť.„Sme nútení skonštatovať, že jeho (Sulíkova, pozn. red.) schopnosť zohľadňovať iné záujmy ako tie vlastné, sa blíži k nule. Jeho konanie v nás zabíja dôveru k nemu a ušľachtilosti cieľov, ktoré sleduje,“ píše sa v liste, pod ktorým sú podpísaní viacerí skalní členovia ako Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Natália Blahová, Jozef Rajtár a ďalší.
Sulík však zatiaľ nemá žiadneho vyzývateľa. Špekulovalo sa o tom, že to mal byť práve Ľubomír Galko, no prekvapil ho mimoriadny kongres. Informácie o tom, že by mal Galko kandidovať, však on sám pre Topky začiatkom augusta poprel. „Myslel som si, že to, že Sulík bde predseda strany do júna 2020, teda dovtedy, pokiaľ mu vyprší mandát a zároveň povedie stranu vo februári 2020 do volieb ako líder, máme už uzavreté,“ uviedol.
Sulík však vzal na vedomie, že nemá vyzývateľa. „Nečakám, že ma budú všetci vždy len chváliť a čičíkať. Nie je tajomstvom, že sa objavila kritika, čo je síce legitímne, ale nechcem ju nechať pred voľbami vyeskalovať až do stavu, kedy sa v médiách objavujú iracionálne úvahy o nedemokracii. Rozhodol som sa zvolať kongres členov, na ktorom môže za predsedu kandidovať ktorýkoľvek z nich,“ povedal pre Glob.sk Sulík.
Mimoriadny kongres nie je v poriadku
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová po zasadnutí Republikovej rady SaS, ktorá sa konala v pondelok. Ako priblížila, viacerí členovia navrhovali, aby v sobotu nebola voľba predsedu strany. „Viacerí členovi prišli s kompromisným návrhom, aby sa miesto voľby prijímalo uznesenie, ktorým by vyjadrili, že strana stojí za lídrom Richardom Sulíkom a že je náš volebný líder,“ priblížila Blahová s tým, že takýto návrh neprešiel. Podľa jej slov Sulík chce, aby na mimoriadnom kongrese volili predsedu SaS.
Viacerí na snem neprídu
„Členovia Republikovej rady SaS namietali, že mimoriadny kongres nie je v poriadku,“ podotkla. Blahová, podpredsedovia Ľubomír Galko, Jana Kiššová či poslanci parlamentu Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda a Radoslav Pavelka sa na kongrese nezúčastnia. „Hovoríme, že je nevhodné, aby Richard Sulík sám proti sebe kandidoval,“ dodala a podotkla, že nikto iný sa o post lídra SaS neuchádza.
Ako uviedla, strana nie je rozdelená na dva tábory, skôr vníma, že predseda Sulík stojí proti mnohým hlasom. „To nie je, že by sa na tábory delila strana, ale viacerí členovia sú nespokojní s touto situáciou, ktorá poškodzuje nás ako stranu, a nie je na to vhodný čas,“ uzavrela Blahová. Podľa Sulíka veľká väčšina členov potvrdila účasť na sobotnom mimoriadnom kongrese SaS a ich vôľa je rozhodujúca. „Zvolanie kongresu je právo predsedu dané stanovami a zvolal som ho preto, lebo sa objavili hlasy na výmenu predsedu. To sa dá len na kongrese,“ uviedol Sulík.
Odťať hlavu Sulíkovi teraz nepomôže nikomu
Podľa politológa Radoslava Štefančíka nie je napätie v SaS novinkou. „Napriek minimálnej členskej základni sa v SaS objavili konflikty aj predtým. Napriek tomu, že z nej odišli výrazné osobnosti, strana to napokon vždy ustála. Niektoré zatúlané ovečky, ako napríklad župan Droba, sa dokonca vrátili späť do košiara, lebo pochopili, že bez strany sú prakticky neschopné presadiť sa vo verejnom živote,“ uviedol pre Topky politológ.
Krátko pred voľbami by nikomu nepomohlo, ak by sa niekto snažil vyjsť na barikády a „odťať hlavu predsedovi“. Nepomohlo by to ani Sulíkovi, ani jeho kritikom. „Myslím, že vzhľadom na to, že voľby sú pred dverami, do otvoreného konfliktu nepôjde teraz nikto,“ myslí si Štefančík s tým, že voličom nebude vnútorné napätie v strane vadiť. „Ak nejakého liberálne orientovaného voliča odradí hodiť to znovu SaS, bude to skôr panika z migrantov, ktorú svojho času prezentoval Richard Sulík,“ uviedol.
Mocensko-politický boj
Rovnako im to neuškodí ani čo sa preferencií týka. „Percentá SaS budú uberať skôr nové subjekty, či už koalícia PS a Spolu, alebo Kiskova stranícka formácia. Treba si uvedomiť, že SaS vo voľbách 2016 vyskočila ani nie tak kvôli dokonalosti SaS, ale skôr kvôli nedostatočnej ponuke na pravej strane ideového spektra. SDKÚ bola v koncoch, Procházka sa ukázal ako klamár, takže zúfalý pravicový volič prakticky nemal inú alternatívu, než to hodiť liberálom,“ konštatuje politológ.
Sulík opakuje starý scenár
To, čo sa podľa Štefančíka v SaS odohráva, má mocensko-politický charakter. Sulík sa snaží zoapkovať scenár, ktorý sa mu podarilo uplatniť, keď sa chcel stať predsedom Jozef Mihál. „Jeho razantný krok mu vyšiel a svoju pozíciu si udržal. Lenže stratil mimoriadne schopného odborníka, čo SaS skôr uškodilo ako pomohlo. Je teda možné, že do volieb bude pokoj, ale po voľbách sa Sulíkovi kritici postavia a zo strany odídu. Tak, ako to urobili mnohí ďalší pred nimi,“ Pred voľbami však podľa neho nie je potrebné meniť Sulíka ako predsedu strany pred voľbami.
Po voľbách to bude závisieť od volebného úspechu alebo neúspechu. „Úspešný predseda sa spravidla nemení, to by si mali uvedomiť aj Sulíkovi kritici. Na druhej strane, ak sa im nepodarí uhrať dobrý výsledok, mal by svoju pozíciu v strane zvážiť sám. Ale na to má ešte niekoľko mesiacov.“ Slovenské strany trpia podľa Štefančíka jedným dôležitým nedostatkom. „Nedokážu prežiť svojich otcov zakladateľov. Až na výnimku KDH a SNS, žiadna iná strana nebola schopná po výmene prvého predsedu zopakovať volebný úspech.“
Dôvodom je podľa politológa fakt, že k výmene predsedu buď nedôjde a strana stráca voličov s úpadkom popularity predsedu, prípadne k výmene dôjde za dramatických okolností, ktoré spravidla vyústia do odchodu niekoľkých známejších straníkov. „Otcovia zakladatelia sa totiž len ťažko dobrovoľne vzdávajú mocenského vplyvu, niektorí z nich vnímajú strany skôr ako svoje eseročky, než klasické stranícke formácie západoeurópskeho typu. Nemožno vylúčiť, že rovnakú chybu urobí aj Richard Sulík a po odchode ďalších členov ostane v strane sám ako kôl v plote. Bez straníkov i voličov,“ dodal Štefančík.
