BRATISLAVA - Hnutie OĽaNO chce zrušiť milosti aj ďalším obvineným v kauze Technopol, navrhuje zmenu v Ústave Slovenskej republiky.
„Hlavným účelom predkladaného návrhu ústavného zákona je rozšíriť príslušné ustanovenie Ústavy SR tak, aby bolo možné zrušiť aj ďalšie exprezidentom SR Michalom Kováčom udelené milosti pre obvinených v kauze Technopol z 90. rokov minulého storočia," uvádzajú poslanci za hnutie OĽaNO v dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona. Návrhom sa bude Národná rada SR zaoberať na riadnej 49. schôdzi, ktorá sa začína budúci týždeň v utorok.
Predkladateľom návrhu ide predovšetkým o objektívne vyšetrenie týchto káuz, čomu udelené milosti bránia a tak chránia tých, ktorí by sa mali za svoje podvody a iné trestné činy zodpovedať pred súdom. Udelené milosti podľa poslancov za hnutie Igora Matoviča neplnia svoj účel, naopak bránia naplneniu princípu, že spravodlivosť platí rovnako pre každého bez rozdielu. Predkladateľmi sú poslanci Ján Budaj, Martin Fecko, Gábor Grendel, Eduard Heger, Ján Marosz, Marek Krajčí, Igor Matovič, Natália Milanová a Miroslav Sopko.
Okruh rozhodnutí exprezidenta SR o udelených milostiach navrhujú poslanci rozšíriť najmä o tie milosti, ktoré sa týkajú káuz spojených s bratislavským Technopolom. Pripomínajú, že jedným z hlavných aktérov týchto káuz bol aj Marián K., známy ako osoba z tzv. mafiánskych zoznamov, ktorý je aj v súčasnosti ústrednou postavou káuz spojených s podvodmi, vraždami na objednávku, či prepojeniami organizovaného zločinu na štát a predstaviteľov vlády SR. „Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice," uviedli predkladatelia.
Kauza Technopol bol podvod na firme Technopol a.s. v rozsahu 2,3 milióna dolárov z roku 1992, do ktorého bol v roku 1994 zapletený syn vtedajšieho slovenského prezidenta Michala Kováča Michal Kováč mladší a poslúžil ako zámienka pre jeho zavlečenie do Rakúska a odovzdanie Interpolu. Kauza Technopol sa pre uneseného Michala Kováča ml. skončila vo februári 2000, keď šesť rokov trvajúce konanie mníchovský súd zastavil s tým, že sa nedá očakávať jeho odsúdenie. Zaplatená kaucia prepadla v prospech Nemecka.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch o prelomenie Mečiarových amnestií sa to podarilo 5. apríla 2017, keď ich poslanci Národnej rady SR svojím uznesením zrušili spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijate prelomového uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Zákonodarcovia sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia so slovenskou ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
Dôvodom, prečo parlament v roku 2017 nezrušil milosti prezidenta Michala Kováča aj ďalším aktérom kauzy Technopol, ale len voči jeho synovi, bol kompromis vo vládnej koalícii. Odpovedal tak vtedy líder Mosta-Híd Béla Bugár na otázku, prečo sa to nedotklo aj podnikateľa Mariána K. „V rámci koalície bola dohoda, že ak rušiť, tak na jednej strane štát nemôže amnestovať sám seba, ale ani prezident rodinu. Pýtali sme sa Kancelárie prezidenta SR, kto každý dostal milosť v kauze Technopol. Najprv to boli štyria, potom ich bolo viac, hovorilo sa o šiestich aj jedenástich ľuďoch. Ak vynecháte čo len jedného, asi by sme dostali na čumák," vysvetlil dôvod, prečo bola zrušená len milosť Michalovi Kováčovi mladšiemu.
