BRATISLAVA - Uloženie pozostatkov neznámeho vojaka do pietnej siene Pamätníka Slovenského národného povstania (SNP), jazda dobovej cyklistickej eskadróny, predaj tretej edície Euro Souvenir bankovky v nominálnej sume nula eur či slávnostný koncert v Štátnej opere Banská Bystrica spojený s odovzdávaním Cien Múzea SNP predstavujú sprievodný program v rámci celoštátnych osláv 75. výročia SNP, centrálne oslavy ktorého sa uskutočnia v Banskej Bystrici v dňoch 28. až 29. augusta. Súčasťou 75. výročia SNP bude aj slávnostná vojenská prehliadka.
Zákonom Národnej rady (NR) SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 29. august upravuje ako štátny sviatok Slovenskej republiky. Pri príležitosti 75. výročia SNP prináša prehľad udalostí, ktoré viedli k začiatku Povstania. Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná situácia, ktorá si vyžiadala vznik protihitlerovskej koalície.
Jej predstavitelia v bývalej Československej republike (ČSR) prijali program obnovenia republiky. Podpísaná bola dohoda o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznikla Československá jednotka bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a v Londýne sa ustanovila československá exilová vláda na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA.
Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Ako svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenska.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že 29. augusta 1944 nemecké okupačné vojská prekročili slovenské hranice. Po 15. hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. V rozhlasovom prejave minister obrany SR (1939 - 1945) generál Ferdinand Čatloš oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko.
Pri Žiline sa začali prvé boje, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal podplukovník generálneho štábu Ján Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 h heslo: "Začnite s vysťahovaním!". To bol signál na začiatok Slovenského národného povstania.
O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde mjr. Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky pplk. Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začal organizovať nové obranné postavenie.
V ten istý deň, 30. augusta 1944, vystúpil Jozef Tiso, ktorý obhajoval nemeckú okupáciu a odsúdil Povstanie. Keďže Povstanie vypuklo predčasne, nemali predstavitelia odboja zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia už pred Povstaním realizovali jednotlivé ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do stretov s fašistami.
Medzi príslušníkmi antifašistického hnutia často chýbala výraznejšia symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu SNP. Katastrofálne dopadli z dôvodu zlyhania ich najvyššieho velenia dve východoslovenské divízie. Nemci ich do konca augusta stačili odzbrojiť, rozohnať a len časť vojakov sa dostala k povstalcom.
Napriek nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou približne 20.000 štvorcových kilometrov a s približne 1,7 milióna obyvateľmi. Siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc.
SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch, i keď po strate pomerne veľkého územia s výnimkou Ponitria, sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu.
Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť úderné jednotky z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu. Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen.
Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na to generál Rudolf Viest vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu.
Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia aj s prezidentom Jozefom Tisom neboli jeho nosnými predstaviteľmi. Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60.000 vojakov armády a 18.000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy aj Austrálie.
Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam povstania ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam. Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín. Každoročne sa na mnohých miestach Slovenka konajú pietne spomienky na túto udalosť, najväčšie oslavy SNP organizujú v Banskej Bystrici.
