BRATISLAVA - Zdá sa, že obedy zadarmo nebudú až takým prínosom, ako si mnohí mysleli. Zákon z dielne Smeru má totiž podľa rodičov, ale aj odborníkov niekoľko trhlín. Paradoxne môžu stáť kvôli novým podmienkam rodičov obedy zadarmo viac ako predtým.
Poslanci schválili obedy zadarmo začiatkom decembra minulého roka. Od januára mali na ne nárok deti v materských škôlkach, od nového školského roka budú dostávať bezplatnú stravu aj žiaci základných škôl. Podľa slov Roberta Fica sa obedy zadarmo v predškolských zariadeniach realizujú bez problémov.
Stretli ste sa pri problémoch so zavádzaním obedov zadarmo? Napíšte nám na tipy@topky.sk
Prvé problémy
Nemusí to však byť celkom pravda. Už po niekoľkých týždňoch totiž obedy zadarmo pre najstaršie deti v MŠ narazili na prvé problémy. Dotácia predstavuje 1,20 eura na každé dieťa za každý deň. Celkovo by opatrenie malo stáť štát 80 až 120 miliónov eur. Ďalšie milióny vyčlení štát pre mestá o obce na technické a personálne zabezpečenie tohto opatrenia. Viacerým jedálňam však táto suma nestačí a žiadali doplatenie. Smer tvrdí, že doplácať by mal zriaďovatelia. Tí zase ukazujú na rodičov detí, ktoré mali mať obedy pôvodne zadarmo.
Obedy zadarmo môžu vyjsť paradoxne viac
Od septembra budú mať obedy zadarmo aj žiaci základných škôl. „Na základe požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sme toto opatrenie pri základných školách posunuli na 1. septembra. Naším cieľom je dostať čo najviac detí do školských jedální,“ uviedol pred pár dňami Fico. Podľa jeho slov by počet stravníkov v školských jedálňach mohol vďaka bezplatným obedom stúpnuť až na 90 percent. Rodine s dvoma deťmi by to malo podľa neho ušetriť 500 eur ročne.
Niektorí starostovia a primátori však pripomínajú, že aj napriek kompenzáciám zo strany štátu, odčerpávajú obedy zadarmo nemalé peniaze z rozpočtov samospráv. S príchodom nového školského roka sa však viacerí rodičia sťažujú. Kvôli podmienkam ich obedy zadarmo môžu vyjsť paradoxne viac. „Odhlásiť sa zo stravovania je potrebné najneskôr do 14.00 hod. v predchádzajúci pracovný deň z dôvodu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov pre školské stravovanie. V prvý deň choroby dieťaťa je možné neodhlásenú stravu odobrať s čipom do obedára v čase od 11.30 - 12.00 hod. Nasledujúce dni musí byť dieťa zo stravy odhlásené. V prípade neodhláseného alebo neodobratého obeda bude z Vašej finančnej zábezpeky (€ 20,-) odrátaná suma € 1,20 z dôvodu nečerpania dotácie,“ píše sa v podmienkach, ktoré dostali rodičia.
Rodičia sa sťažujú: Bude to masaker
„V septembri je to pre každého rodiča masaker. Len na stravu musím teraz zaplatiť za dve deti 86,20 €! Skúste sa najesť za 1,20 €. A keď vám decko ochorie, tak určite vás pustia z roboty, aby ste do obedára doniesli decku obed, lebo inak vám postupne prepadne zábezpeka 20 €,“ píše rozhorčená mamička. Viacerí rodičia s ňou súhlasia. „Je to blbosť - choré dieťa predsa nepôjde preň do školy a asi ani rodič nebude utekať, keď má doma choré dieťa,“ napísala ďalšia mamička.
Hovorca ZMOS Michal Kaliňák potvrdil, že dotácia na obedy pre školákov, ktorá začne o pár dní platiť, je iba na jedlo a nie sú v nej započítané režijné náklady - teda náklady na platy, energie či investície do rozširovania kapacít a nákupu nových technológii či tanierov a príborov. Rovnako v tom nie sú zarátané ani náklady na likvidáciu kuchynského odpadu. „Obec si poplatky nastavuje v príslušnom všeobecne záväznom nariadení, ktoré schvaľujú poslanci zastupiteľstiev,“ poznamenal Kaliňák.
Príspevok štátu nestačí ani na suroviny
Hovorca bratislavskej Karlovej Vsi Branislav Heldes uviedol, že príspevok štátu zriaďovateľom školských jedálni nepokryje všetky náklady, dokonca nebude postačovať ani na suroviny. „Mestám a obciam sa v dôsledku rozhodnutia poskytovať obedy zadarmo zvýšia náklady na energie, zamestnancov v školských jedálňach a na materiálno-technické vybavenie,“ dodal. Alena Madzinová zo Školského úradu vo Veľkom Slavkove v okrese Poprad potvrdila, že problémy nastávajú najmä tam, kde nie sú školské jedálne zriadené alebo nemajú dostatočnú kapacitu. Pripomenula, že niekde sa budú namiesto teplého obedu vydávať suché balíčky.
Podľa riaditeľa Základnej školy s materskou školou na Riazanskej ulici v Bratislave Jána Papugu sú jedálne na Slovensku dlhodobo podfinancované. Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov tvrdí, že starostlivosť štátu nespočíva iba v krokoch, ako je príspevok na stravu, ale aj v starostlivosti o zamestnancov a materiálno-technické vybavenie. „V tomto štát úplne zlyháva. Nemáme dostatok učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov, o prácu v kuchyni nie je žiadny špeciálny záujem,“ povedal s tým, že očakávať, že sa nájde nová vlna kvalitných posíl do školských jedální, je naivná.
Odkrývajú sa mnohé starosti
Kaliňák dodal, že postupný prechod z "obedov zadarmo" z materských aj na základné školy umožnil prípravu školských zariadení, ale rovnako odkryl aj mnohé starosti. „Naďalej sa ukazuje ako problém nedostatok kuchárok a pomocnej pracovnej sily, nárast výdavkov samospráv v súvislosti s technickým dovybavením kuchýň, ale aj spôsobom nastavenia evidencie vydaných obedov vrátane nákladov na likvidáciu odpadu,“ poznamenal Kaliňák. Ako doplnil, problematicky sa javí aj limitovaný čas na výdaj obedov na základných školách, ktorý s nárastom stravníkov spôsobí problémy najmä v malokapacitných školských jedálňach.
Rodičia budú vo viacerých jedálňach platiť za režijné náklady
Zriaďovatelia viacerých školských jedální zvýšili pred blížiacim sa školským rokom 2019/2020 výšku režijných nákladov. Rezort školstva potvrdil, že podľa školského zákona podmienky platby v školskej jedálni a výšku príspevku na režijné náklady určuje zriaďovateľ, teda obec alebo samosprávny kraj, a to všeobecne záväzným nariadením. „V rámci zákona o dotáciách, takzvané obedy zadarmo, štát prostredníctvom rezortu práce poskytuje dotáciu, ktorá je určená na stravovanie žiakov a zriaďovateľ je zároveň povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu vo výške 1,20 eura,“ uviedlo ministerstvo školstva.
Madzinová zo Školského úradu vo Veľkom Slavkove v okrese Poprad, ktorý poskytuje odbornú a poradenskú činnosť pri zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva 23 základným školám podtatranského regiónu, uviedla, že poskytnutie dotácie na podporu k stravovacím návykom dieťaťa v danej výške nie je postačujúce na vykrytie nákladov spojených s nákupom potravín a prípravou jedla v tých školách.
Nesystémový krok vlády
Najmä nie v tých, kde sa zriaďovatelia rozhodli, že nákup potravín v školských jedálňach sa bude realizovať podľa 2. alebo 3. finančného pásma, ktoré je od 1. septembra vyššie ako poskytovaná dotácia 1,20 eura. „Obedy zadarmo budú len v tých školách, kde sa budú školské jedálne riadiť nákupom potravín podľa 1. finančného pásma a nebudú požadovať od rodičov príspevok na režijné náklady,“ poznamenala Madzinová. Podľa nej, ak sa v niektorých školských jedálňach rozhodli zvýšiť režijné náklady, preto, aby mohli doplniť potrebné veci a udržať kvalitu školského stravovania.
Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková, ktorá je zároveň riaditeľkou Základnej školy na Malokarpatskom námestí v bratislavskom Lamači, poznamenala, že mnohí zriaďovatelia museli urobiť úpravy kuchýň a jedální, nakúpiť zariadenie či dokúpiť riady. „Preto museli zaviesť režijný poplatok,“ skonštatovala. Križo skonštatoval, že "obedy zadarmo" sú jeden z vážnych nesystémových krokov tejto vlády a školáci toto opatrenie nepotrebujú. „Deti pri stále viac rastúcich sociálno-patologických javoch oveľa viac potrebujú školského psychológa,“ poznamenal Križo.
K úprave režijných nákladov došlo napríklad aj v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves, kde sa naposledy upravovali v roku 2015. „Miestne zastupiteľstvo rozhodlo o úprave režijného príspevku z pôvodných 0,1 eura v materských aj základných školách na 0,5 eura na deň v materských školách a 0,75 eura za jeden obed v základných školách,“ dodal hovorca bratislavskej Karlovej Vsi Branislav Heldes.
Samosprávy si majú plniť svoje povinnosti, odkazuje Richter
Napríklad nitrianska radnica len na vybavenie jedální musela z mestského rozpočtu vynaložiť navyše 130-tisíc eur. Neustále finančné nároky, ktoré mestám vyplývajú z rôznych zákonov a opatrení, ktoré sú schvaľované vládou SR alebo poslancami Národnej rady SR, v utorok 20. augusta kritizovali na svojom rokovaní aj členovia Únie miest Slovenska.
Minister práce Ján Richter v tejto súvislosti samosprávam odkázal, aby si plnili svoje zákonné povinnosti. „My sme ohlásili obedy zdarma, to znamená, že chceme odbremeniť finančne rodičov a túto úlohu napĺňame. Zriaďovateľ, teda mestá a obce, musí byť vždy pripravení k 1. septembru, že teoreticky sa im na stravu prihlási 100 percent detí, pretože každý, kto sa prihlási, má nárok. Mám dojem, že niektoré samosprávy túto úlohu opomenuli a nárast stravníkov v školských jedálňach im iba pripomína, že si systematicky majú plniť svoje povinnosti,“ uviedol Richter.
Tisíce eur kvôli obedom zadarmo
Mestá v trnavskom regióne realizovali počas prázdnin opatrenia na zvýšenie kapacít školských jedální v rámci projektu obedov zadarmo. Mesto Trnava vyšli úpravy a doplnenie výbavy kuchýň a jedální na 400-tisíc eur, dve úplne nové kuchyne stavia, v Piešťanoch na vybavenie inventárom potrebovali najmenej 13-tisíc eur a v Hlohovci 72-tisíc eur. Skutočné počty záujemcov o stravovanie v školách zistia ich prevádzkovatelia až po otvorení školského roka.
Aj tu sa budú poplatky zvyšovať. V Piešťanoch podľa hovorkyne mesta Drahomíry Moretovej budú rodičia detí na prvom stupni základnej školy doplácať za obed 0,25 eura a na druhom stupni 0,33 eura. Doplatky v Hlohovci podľa vyjadrenia Lucie Hausknechtovej z oddelenia komunikácie mestského úradu určilo VZN 249/2019. Malo by sa doplácať na prvom stupni 0,10 eura a na druhom stupni 0,13 eura, ale suma sa môže zmeniť, ak vláda prehodnotí výšku dotácie.
Nekončiace doplatky
Podľa hovorkyne Trnavy Veroniky Majtánovej rodičia by mali za deti na prvom stupni doplácať 0,01 eura a za deti na 2. stupni 0,10 eura. „Okrem toho rodičia uhrádzajú aj režijné náklady spojené s prevádzkou,“ doplnila. Žiakov základných škôl stravujú aj v troch školských jedálňach stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Podľa Stanislava Pravdu, riaditeľa odboru školstva, vedy, výskumu a regionálneho rozvoja Úradu TTSK Obchodná akadémia Veľký Meder zaznamenala nárast približne 100 stravníkov a museli prijať jednu pracovnú silu do kuchyne.
Rodičia budú doplácať 0,30 eura. Stredná športová škola Trnava eviduje nárast približne 65 stravníkov. „V školskej jedálni budú poskytovať stravovanie pre prvý stupeň, rodičia budú doplácať 0,21 eura,“ uviedol. Školáci sa budú stravovať aj v jedálni Strednej zdravotníckej školy v Skalici, tam je to zatiaľ v štádiu rokovaní. V Piešťanoch si obedy zadarmo podľa Moretovej vyžiadali vytvorenie štyroch nových pracovných miest. „Školy v rámci ich obsadenia spolupracujú s úradom práce, sú zapojené do Národného projektu Pracuj v školskej kuchyni, ktorý je zameraný na vytvorenie pracovných pozícií pomocná sila v kuchyni a kuchár,“ informovala Moretová.
Nedostatok kuchárov
Vedúce školských jedální podľa nej aktívne vyhľadávajú pracovné sily aj medzi absolventmi miestnej Strednej odbornej školy obchodu a služieb a Hotelovej akadémie a aj formou inzercie. „Na základe prieskumu reálneho záujmu o stravovanie bude potrebné posilniť v Hlohovci stav zamestnancov v školských jedálňach o štyroch kuchárov a jednu pomocnú silu a o dve pomocné sily v miestnej časti Šulekovo,“ uviedla Hausknechtová. Problém podľa jej vyjadrenia je s obsadením pozície kuchár.
„V našom regióne je veľmi málo vyučených kuchárov a aj tí nie sú ochotní pracovať v školstve za ponúkané mzdy,“ dodala. Trnavčania budú poznať presný počet personálu v kuchyniach až po prázdninách. Majtánová konštatovala, že „personálu je málo, najväčší problém je v nedostatku vyškolených pracovníkov. Neustále sa snažíme, aby boli všetky potrebné pracovné miesta obsadené, trnavské školy by však potrebovali viac kuchárok i pomocných síl,“ uviedla.
