BRATISLAVA - Parlamentné voľby sa blížia a strany pomaly začínajú svoju kampaň. Kým Robert Fico si je istý, že ho žiadna z nových strán neohrozí, Béla Bugár sa so svojou stranou pohybuje na hranici piatich percent. Súčasná koalícia by už vládu nezostavila. Počas tohto vládneho obdobia majú za sebou viacero sporov, niekoľkokrát hrozili predčasné voľby, koalícia sa dokonca nepohodla ani na voľbe ústavných sudcov. V septembri im končí koaličná zmluva a pár mesiacov zrejme budú mať čo robiť.
Lídrom troch koaličných strán v septembri vyprší koaličná zmluva. Pre šéfov strán to môže, no nemusí znamenať problém. V minulosti sa už viackrát nepohodli na niekoľkých zásadných témach, no nakoniec to ustáli. Párkrát viseli vo vzduchu aj predčasné voľby. Podľa politológa Radoslava Štefančíka im neostáva nič iné, ako dobojovať.
Neviem, či sa so mnou Bugár a Fico budú stretávať
Bez zmluvy tak strávia v predvolebnom období pol roka. Parlamentné voľby budú pravdepodobne 29. februára budúceho roka. Koaličná dohoda vyprší šesť mesiacov pred nimi. Predseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko skonštatoval, sú aj nezhody, do volieb ju však chcú podržať. To, či dovládne so 76 poslancami, podľa svojich slov nevie.
„Možno sa so mnou už Bugár a Fico nebudú stretávať, neviem, ako si to predstavujú, oni sú skúsenejší politici. Ja sa budem snažiť do poslednej chvíle koalíciu podržať. Potrebujem hlasy Smeru-SD a Bugára na presadenie vecí, oni potrebujú moje, môj poslanecký klub,“ povedal v súvislosti s vypršaním koaličnej dohody.
Nič iné než spolupráca im neostáva
Podľa politológa Radoslava Štefančíka neostáva koalícii nič iné než spolupráca. „Žiadna iná alternatíva už neprichádza do úvahy. Naštartuje sa volebná kampaň, každá strana sa bude snažiť mobilizovať vlastných voličov, prípadne osloviť aj nerozhodnutých. Pokiaľ vládu nepovalili doteraz, tak nevidím dôvod, aby skúšali inú cestu,“ povedal pre Topky s tým, že za tých pár mesiacov sa vnútri koalície zrejme nič nestane, ani vtedy, keď koaličná zmluva už nebude platiť.
„Keďže nebude platiť koaličná zmluva, jedna strana nebude môcť vyčítať tej druhej, že ju napríklad nepodržala pri nejakom hlasovaní. Uvidíme však, ako dopadne súd Ruska s Kočnerom, hovorí sa, že pojednávanie môže odkryť veľa špiny o slovenskej politike i justícii,“ povedal. Podľa neho je možné, že to niektorých politikov môže negatívne ovplyvniť. Koalícia už mala viacero sporov, nie je vylúčené, že by bez zmluvy mohli nastať ďalšie.
Podľa politológa však majú za sebou toľko obsahových i personálnych rozporov, že pochybuje, že iný problém dokáže spôsobiť vážnu krízu. „Fico s Bugárom sú racionálni politici, jedinou neriadenou stranou je tam Andrej Danko. Ak by vznikol nejaký problém, zrejme bude jeho iniciátorom SNS. Myslím si, že Fico nebude dráždiť hada bosou nohou a bude skôr hľadať cestu, ako sa po voľbách udržať pri moci. Či už cez pravicových extrémistov alebo Borisa Kollára. A samozrejme Andreja Danka. On ho potrebuje ako soľ,“ dodal.
Neskutočne veľa konfliktov
Danko priznal, že v koalícii majú aj nezhody. „Nemyslite si, že všetko, čo Robert Fico (Smer-SD) chce, sa mi páči, že so všetkým, čo Robo Fico povie, som stotožnený. My máme neskutočne veľa konfliktov v koalícii, čo sú pracovné konflikty, ale musíme sa dohodnúť,“ priblížil. Zdôraznil, že pri strategických návrhoch zákonov doteraz koaličná dohoda platila a čaká, či prejdú návrhy aj v septembri v druhom čítaní.
Najväčšou výhodou podľa neho je, že koaličný návrh prejde. Koalíciu prirovnal k manželstvu. „Máte vzťah, v dobrom a zlom, vychovávate deti, prídu rôzne udalosti. Nemôžete si sem-tam odbehnúť a sem-tam sa vrátiť. Koalícia je v určitom momente rodina, znášate všetko,“ povedal. To, či koalícia dovládne so 76 poslancami, povedať nevie, a to aj vzhľadom na vyjadrenia poslancov Kataríny Cséfalvayovej, Martina Fedora (obaja klub Most-Híd) a ďalších.
Nezhoda na zákone o interrupciách
Najnovším sporom, ktorý koalícia rieši, sú zmeny v zákone o umelom prerušení tehotenstva. Návrh má zohľadniť úbytok interrupcií a zabrániť svojvoľným interrupciám. SNS a Smer-SD potvrdili, že na konkrétnom návrhu pracujú, prerokovať ho majú v koalícii. Most-Híd takúto iniciatívu nepodporuje, zdôrazňuje, že ide o celospoločenskú normu, ktorá by nemala byť prijímaná počas predvolebnej kampane a zákon meniť nechce. Predseda Smeru Robert Fico pritom pred rokom nesúhlasil, aby sa žene obmedzovalo právo rozhodnúť sa, či do 12. týždňa interrupciu podstúpi, alebo nie. Tvrdil tiež, že po zmene zákona nie je spoločenská objednávka.
„Most-Híd je zásadne proti účelovému nastoľovaniu takých tém, ktoré sú pre spoločnosť zvlášť citlivé. Aj vzhľadom na to, že počet interrupcií na Slovensku dlhodobo klesá, by sme uprednostnili korektnú celospoločenskú diskusiu pred predkladaním zákonných noriem v predvolebnom období,“ skonštatovala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Dodala, že počas kampane nemôže vzniknúť takáto celospoločensky akceptovaná norma, ktorá bude odrážať odbornú, právnu aj etickú rovinu tohto problému.
Nezhoda v kandidátoch na ústavných sudcov
Veľkou témou, na ktorú majú lídri koaličných strán protichodný názor, je voľba kandidátov na ústavných sudcov. Doteraz prebehlo už niekoľko volieb kandidátov na ústavných sudcov. Posledná sa konala na júnovej schôdzi. Bývalý prezident Andrej Kiska vymenoval troch. Doteraz však nie je Ústavný súd plne obsadený. Súčasná prezidentka trvá na tom, aby si parlament splnil svoju povinnosť a predložil jej plný počet kandidátov. Čaká sa teda na septembrovú voľbu.
Strana Smer aj naďalej trvá na tajnej voľbe kandidátov a podľa Fica bola doterajšia voľba „vcelku“ úspešná. Bugár a Danko avizovali, že budú navrhovať, aby bola ďalšia voľba verejná. Povedali to po tom, čo sa v parlamente opäť nepodarilo zvoliť plný počet kandidátov. Keď sa snažili o prvú verejnú voľbu, Smer to bojkotoval. Zatiaľ teda stále nie je jasné, kedy bude ústavný súd plne funkčný a či sa vôbec do konca volebného obdobia strany dohodnú na finálnych menách.
Predčasné voľby sa skloňovali už niekoľkokrát
Koalícia sa potýkala s viacerými kauzami, ako je údajný únos vietnamského občana, ale aj spory kvôli legitimizácii anexie Krymu. Začiatkom augusta minulého roka sa do seba krátko pred konaním mimoriadnych výborov ku kauze uneseného vietnamského občana pustili lídri strán SNS a Most-Híd. Po zasadnutí Zahraničného výboru, ktorý odmietol legitimizáciu anexie Krymu návštevami poslancov, sa Danko rázne proti rozhodnutiu ohradil. Podľa neho išlo o hrubé porušenie koaličnej zmluvy a žiadali odvolanie Cséfalvayovej z postu predsedníčky výboru. Bugár uviedol, že SNS reaguje opäť prudšie, ako je potrebné.
SNS vo svojom stanovisku uviedlo, že Katarína Cséfalvayová ukazuje, že svoju funkciu nezvláda. SNS sa od mimoriadnej schôdze výboru dištancovalo a žiada zmenu na poste jeho predsedu. SNS skonštatovala, že mimoriadna schôdza nebola zvolaná po dohode s koaličnými partnermi a obsahom svojho programu smerovala mimo rámca vecných oprávnení výboru. Okrem toho bola pred pár týždňami medializovaná informácia, že Danko blokuje zahraničné cesty Cséfalvayovej. Danko to odmietol. Predčasné voľby sa skloňovali už niekoľkokrát aj pri ďalších témach a lídri koalície sa k nim vyjadrujú neustále. Podľa nich aj podľa členov strán krátko pred voľbami neexistuje na predčasné voľby dôvod.
Vražda Jána Kuciaka
Po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sa očakával pád vlády. Niekoľko týždňov sa o tom rozprávalo. Nakoniec na svojich postoch skončili len niektorí politici a vláda sa udržala. Na poste šéfa rezortu kultúry skončil Marek Maďarič, ktorý neskôr vystúpil aj zo strany Smer. Ďalším v poradí bol Robert Kaliňák, ktorého na poste ministra vnútra na krátko vystriedal Tomáš Drucker, no po mesiaci odišiel a vytratil sa aj z politického života. Odvtedy šéfuje zdravotníctvu Andrea Kalavská. Vnútro definitívne vedie Denisa Saková.
Skončil aj šéf polície. Tibora Gašpara nahradil Milan Lučanský, menovala ho už nová ministerka vnútra. Zo svojho miesta odišiel aj Róbert Krajmer. Najväčšou zmenou bol post premiéra. Napriek tomu, že sa ho Fico vzdať nechcel, tlak verejnosti bol silný. Na poste premiéra a predsedu vlády ho vystriedal Peter Pellegrini. V čase týchto zmien Bugár strašil predčasnými voľbami. „Republiková rada Mostu-Híd poveruje vedenie strany rokovať s koaličnými partnermi o predčasných voľbách,“ vyhlásil Bugár s tým, že Fico odmietol predčasné voľby. Ak predčasné voľby nebudú, Most vystúpi z vládnej koalície, vyhlásili vtedy.
Danko už raz koaličnú zmluvu vypovedal
Prvý veľký ohlas sa udial v čase, keď sa Andrej Danko koncom leta 2017 rozhodol vypovedať koaličnú zmluvu. Tento krok prišiel ako blesk z jasného neba začiatkom augusta. Špekulovalo sa, že dôvodom je ministerstvo školstva, ktoré ovládal Peter Plavčan nominovaný stranou SNS. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa obrátili na vtedajšieho ministra školstva pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum.
Robert Fico ešte ako premiér následne v polovici augusta oznámil plán odvolať ministra z funkcie. „Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva, a to v čo najkratšom čase,“ povedal vtedy. Peter Plavčan rezignoval sám 17. augusta. Vedením ministerstva bola poverená ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a od 13. septembra sa novou ministerkou stala Martina Lubyová. Celá situácia vyvrcholila v septembri počas odvolávania ministra práce Jána Richtera, ktorého hlavu mala žiadať aj SNS. Nakoniec ho však podržala a všetko sa vrátilo do starých koľají. Koaliční lídri následne začiatkom septembra vo vládnom hoteli Bôrik podpísali dodatok ku koaličnej zmluve.
