BRATISLAVA - Slovenské zdravotníctvo sa v analýze Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorú zverejnili vo štvrtok, ocitlo v rámci porovnávaných 26 krajín takmer na konci rebríčka. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR uviedlo, že výstupy z tejto porovnávacej analýzy pochádzajú z obdobia, v ktorom ešte neboli zavedené opatrenia, ktoré rezort realizuje od roku 2016.
"Slovensko sa v hodnotení 26 štátov ocitlo na tretej priečke odspodu, na poslednej priečke skončila Litva. Na nízkych priečkach sa umiestnili aj krajiny ako Švajčiarsko či Luxembursko. U nich je to spôsobené tým, že vysokú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami. To sa však nedá povedať o východoeurópskych krajinách, ktoré nedosiahli dobré výsledky v nominálnych číslach," priblížil analytik Martin Vlachynský z INESS.
Ministerstvo zdravotníctva poukázalo na to, že dopady opatrení z roku 2016 na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva sa odrazia až v nasledujúcich rokoch. MZ SR podľa vlastného vyjadrenia vynakladá úsilie na to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná v čo najvyššej kvalite, pacienti mali čo najlepšie podmienky na liečbu a lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci adekvátne podmienky na svoju prácu.
Analýza INESS pripomenula, že slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako päť miliárd eur. Inštitút vytvoril vlastný index s názvom Zdravie za peniaze. "Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín, vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením," uviedol Vlachynský.
Upravený index berie podľa jeho slov do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou. Podľa tejto metodiky sú na čelných miestach Grécko, Taliansko, Španielsko, Island a Holandsko.
Keďže Slovensko neexceluje v žiadnom z 23 ukazovateľov a v mnohých je úplne na chvoste, INESS navrhuje ministerstvu zdravotníctva zhodnotiť a následne zvýšiť kvalitu vykazovaných dát týkajúcich sa zdravotného stavu, výsledky systematicky porovnávať so zahraničnými, minimálne s českými, prípadne v rámci krajín V4. Podľa analytikov by bolo vhodné na odbornej úrovni pripraviť súbor cieľov slovenského zdravotníctva a zoradiť ich podľa priority na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Odporúča tiež aktívne identifikovať najlepšie skúsenosti v zahraničí, ktoré by bolo možné implementovať na Slovensku.
MZ SR v tejto súvislosti podotklo, že sa stav slovenského zdravotníctva snaží neustále zlepšovať viacerými krokmi smerujúcimi k zvyšovaniu efektivity využitia finančných prostriedkov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. "To by malo umožniť, aby ušetrené prostriedky smerovali do oblastí, kde ich je nedostatok. Zároveň sa rezort zaviazal, že vytvorí predpoklady na takú zdravotnú starostlivosť, aby sa zlepšila a predĺžila kvalita života," uzavrelo ministerstvo.
Rezort poukázal napríklad na to, že k zlepšeniu pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov a diagnostike a liečbe pacientov prispieva aj postupná modernizácia nemocníc, rekonštrukcia oddelení či prístrojového vybavenia. "Možno hovoriť o komplexnej modernizácii prístrojovej techniky, aká v rezorte doteraz nebola, ktorá taktiež výrazne prispieva k zlepšovaniu kvality a odrazí sa v blízkych rokoch," pripomenulo.
Ďalej komentovalo napríklad to, že vláda schválila v auguste 2018 Národný onkologický program, na ktorom MZ SR spolupracovalo s odborníkmi, pacientskymi organizáciami ako aj zdravotnými poisťovňami. Čo sa týka znižovania úmrtnosti, významným faktorom je prevencia, základný predpoklad včasnej diagnostiky a následnej úspešnej liečby, ministerstvo preto odštartovalo Rok prevencie.
V neposlednom rade tiež spomenulo, že spúšťa veľkú reformu - tzv. stratifikáciu, ktorej cieľom je kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale robí aj mnohé ďalšie opatrenia.
