BRATISLAVA - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasí s postupom prezidentky Zuzany Čaputovej v prípade novely zákona o sudcoch a prísediacich. Podľa liberálov mohol novelu preskúmať Ústavný súd SR až v prípade sťažnosti. Informoval o tom tlačový odbor strany s tým, že SaS mrzí rozhodnutie Čaputovej nepodpísať zákon.
Opakovane bude o ňom rokovať Národná rada SR v septembri po letnej prestávke. Novela reagovala na sudcov, ktorí sa rozhodli kandidovať do parlamentu či Európskeho parlamentu, pričom by im v takýchto prípadoch automaticky zanikol výkon funkcie. V súčasnosti sa môžu sudcovia v prípade neúspechu po určitom čase vrátiť do talára.
„Novela zákona o sudcoch mohla prípadne byť posúdená Ústavným súdom SR, ak by nastal reálny spor sudcu, ktorý by sa rozhodol kandidovať za poslanca NR SR a cítil by sa ňou poškodený na svojich právach,“ uviedol poslanec NR SR Alojz Baránik (SaS).
Strana tiež pripomína, že touto novelou, ktorú podporila ústavná väčšina parlamentu, sledovala legitímny cieľ. „Tým je zabrániť anomálii, aby sudca ako ústavný činiteľ mal možnosť pokúsiť sa vstúpiť do politiky ako poslanec NR SR a keď mu to nevyjde, vrátiť sa naspäť do súdnictva. Novela z dielne SaS je zameraná proti dokončeniu „harabinizácie“ slovenského súdnictva,“ uzavrel Baránik.
Prezidentka Zuzana Čaputová dnes nepodpísala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú parlament schválil ešte 26. júna. S hlavným cieľom zákona však Čaputová súhlasí. „Ústavný princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z kľúčových princípov právneho štátu, ktorý je vo veľkej miere judikovaný aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z tohto princípu vyplýva aj požiadavka nezlučiteľnosti funkcie sudcu s výkonom aktívnej politickej činnosti v politických stranách a politických hnutiach a celkom správne aj so zákazom kandidatúry za tieto politické strany a hnutia. Vyhlásenie, v ktorom sudca vyjadrí svoj súhlas s kandidatúrou na kandidačnej listine politickej strany alebo hnutia vo voľbách, bezpochyby spĺňa podmienky písomného prejavu vôle, že hodlá vykonávať činnosť, ktorej výkon má zakázaný," tvrdí prezidentka.
"Pretože absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie prezidentovi, nie je tak možné určiť okamih, kedy nadobudne účinnosť. Moja pripomienka teda smeruje výlučne k odstráneniu tohto nedostatku, aby sa predišlo stavu právnej neistoty a tiež nevznikol dôvod na prípadné sťažnosti na Ústavnom súde SR," vysvetlila.
