BRATISLAVA - Slováci žijúci v zahraničí by mali mať väčšiu podporu od štátu. Myslí si to poslanec Národnej rady SR za OĽaNO Miroslav Sopko. Súčasnú koncepciu štátnej starostlivosti o krajanov by bolo podľa jeho slov potrebné upraviť, pretože nezodpovedá situácii po vstupe Slovenska do Európskej únie.
„Táto koncepcia by mala zohľadňovať špecifické potreby Slovákov, ktorých komunity majú v zahraničí postavenie národnostnej menšiny, ako aj špecifické potreby tých komunít, ktoré takéto postavenie nemajú, aby nedochádzalo k diskriminácii," uviedol Sopko.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v roku 2018 podporil 543 projektov krajanských spolkov dotáciami vo výške 1.137.889 eur. Úrad o tom informuje v Správe o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí o poskytnutej podpore krajanských komunít, ktorú v máji prerokovala vláda.
Najviac podporených projektov sa týka oblasti kultúry (328 projektov z 21 krajín podporených sumou 776.688 eur), v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu poskytol úrad 250.451 eur na 147 projektov krajanov v 25 štátoch sveta. Vydavateľskú činnosť podporil ÚSŽZ sumou 81.500 eur, ktorú prerozdelil medzi 53 projektov v 17 štátoch. Dotáciami vo výške 33.450 eur prispel i na realizáciu 18 mediálnych výstupov tlačových i elektronických médií.
Podľa oficiálnych údajov žije v zahraničí približne 1.070.000 ľudí hlásiacich sa k slovenskej národnosti, odhady samotných krajanov hovoria o tom, že je ich približne o 600.000 viac. Ide o autochtónne slovenské národnostné menšiny v krajinách strednej a východnej Európy, slovenské komunity v zámorí a slovenské komunity v západnej Európe formované hlavne v dôsledku novodobej emigrácie. Z týchto troch skupín v súčasnosti podľa zistení ÚSŽZ narastá počet slovenských imigrantov v zámorí (najmä v USA), ktorí tam prichádzajú za prácou či štúdiom.
