BRATISLAVA - Päť opozičných politických strán založilo pred 22 rokmi 3. júla 1997 takzvanú Dúhovú koalíciu, ktorú tvorilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS).
O týždeň neskôr sa predstavitelia novovytvoreného volebného bloku dohodli na názve Slovenská demokratická koalícia (SDK). Hovorcom a neformálnym lídrom zoskupenia sa stal Mikuláš Dzurinda z KDH.
Vtedajšia vládna koalícia vedená Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) zareagovala na vznik SDK tak, že krátko pred voľbami v máji 1998 prijala v Národnej rade SR reštriktívny volebný zákon, ktorý značne obmedzoval jej reálny koaličný potenciál. SDK sa preto pretransformovala na samostatnú politickú stranu a Mikuláš Dzurinda sa na ustanovujúcom kongrese 4. júla 1998 stal jej predsedom. Na slovenskej politickej scéne tak vznikol pomerne silný politický subjekt.
Tri zakladajúce strany prišli o predsedov
Jeho členskú základňu tvorilo 150 volebných kandidátov, ktorí opustili svoje materské strany. Tri zakladajúce strany dokonca prišli o svojich vtedajších predsedov. DÚ opustil Eduard Kukan, DS Ján Langoš a SDSS Jaroslav Volf. Predseda KDH Ján Čarnogurský a predsedníčka SZS Zdenka Tóthová zostali vo svojich pôvodných stranách a v nasledujúcich parlamentných voľbách nekandidovali.
V septembrových parlamentných voľbách 1998 prišlo k hlasovacím urnám 84,24 percenta voličov, odvtedy už vo voľbách nikdy toľko ľudí nehlasovalo. Voľby vyhralo HZDS so ziskom 27 percent hlasov. SDK, ktorá skončila druhá a získala 26,33 percenta platných hlasov, tak predstihlo len o 0,67 percenta. Vladimírovi Mečiarovi sa napriek víťazstvu HZDS nepodarilo zostaviť novú vládu.
Nová široká vládna koalícia zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP) získala ústavnú väčšinu a prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa ujala moci 30. októbra 1998.
Nasledoval vznik SDKÚ
Mnohí členovia tejto účelovo vytvorenej volebnej strany SDK, ktorí sa podľa pôvodnej dohody mali vrátiť do svojich materských strán, sa napokon rozhodli v podobnom politickom zoskupení pokračovať a na čele s premiérom a lídrom SDK Mikulášom Dzurindom založili začiatkom roka 2000 novú stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). V auguste toho roka sa do SDKÚ včlenila aj Demokratická únia.
Neskôr v januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou a začala používať názov Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS). Počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 až 2006 sa SDKÚ-SD stala opäť vedúcou vládnou stranou.
V rokoch 2010 až 2012 bola strana súčasťou koaličnej vlády prvej slovenskej premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). V opozícii začal postupne jej politický vplyv upadať a v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 získala SDKÚ-DS iba 0,26 percenta hlasov a do parlamentu sa nedostala. Slovenská demokratická a kresťanská únia je v súčasnosti prakticky nečinná.
