BRATISLAVA - Finančné limity pre politické strany, financovanie volebnej kampane a pokuty sa zmenia, zrušia sa tretie strany v kampani. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili novelu zákona o volebnej kampani z dielne koalície. Prerokovali ju v zrýchlenom režime, schválili ju za menej ako 24 hodín od jej predloženia do parlamentu.
Politické strany budú môcť počas jedného volebného obdobia do NR SR prijať v súhrne najviac 3.500.000 eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov, pričom sa do sumy zarátavajú aj členské príspevky. "Zavedením tohto limitu sa zabezpečí väčšia transparentnosť vo financovaní politických strán. Tiež sa zabráni neúmernému 'predvolebnému' predlžovaniu politických strán, ktoré sa spoliehajú na svoj volebný úspech a následné príjmy zo štátneho rozpočtu," uvádza sa v návrhu.
Zmeny tiež zrušia tretie strany vo volebnej kampani. "Tretie strany ako osoby podporujúce program, činnosť a ciele politických strán neplnili cieľ, pre ktorý boli v tomto zákone zriadené. Vo volebnej súťaži slúžili ako prvok doplňujúci nedostatočné zdroje kandidujúceho subjektu, resp. napomáhajúci obchádzaním zákona prekračovať limity ustanovené pre kandidátov a politické strany," vysvetlili predkladatelia.
Zvýšia sa aj pokuty za neoprávnené vedenie volebnej kampane a za vedenie volebnej kampane v čase volebného moratória. "Zároveň sa dopĺňa sankcia pre právnické osoby za porušenie volebného moratória, ktorá v zákone absentovala," uvádza sa v návrhu. Novela ďalej určuje tiež maximálnu sumu ročného členského príspevku, ktorú môže politická strana prijať od jedného člena. Novela hovorí o sume 10.000 eur.
Okruh osôb zapisujúcich sa do registra partnerov sa nanovo vymedzí
Okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do Registra partnerov verejného sektora (RPVS), sa nanovo vymedzí. Vyplýva to zo zmien, ktoré prináša novela zákona o registri partnerov verejného sektora. Novelu vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Snahou rezortu spravodlivosti, ktorý návrh predložil, bolo nájsť vhodné vyváženie právnej úpravy z pohľadu verejného záujmu a záujmov partnerov verejného sektora.
Novou legislatívou sa má okrem iného nanovo vymedziť pojem "partner verejného sektora", a tým aj okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do registra partnerov verejného sektora postupom podľa tohto zákona. Podľa novely sa má v rámci právnických osôb zúžiť verejný sektor len na "právnické osoby zriadené zákonom alebo založené štátom, obcou, vyšším územným celkom, v ktorých majú tieto osoby samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť a zároveň nahradením definície týchto osôb pojmom 'verejný podnik'". Z právnických osôb zriadených zákonom zároveň návrh zákona vyníma komory zriadené zákonom.
Zákonom sa zredukuje objem možných administratívnych záťaží. Vymedzením verejného sektora sa tiež majú zúžiť sledované transakcie, ako aj zjednodušiť procedúra verifikácie konečných užívateľov výhod. "Na strane druhej však návrh zákona prináša aj nové prvky, ktorých cieľom je posilniť jeho účinnosť a prevenčný charakter zákona (napríklad zavedenie diskvalifikácie zo zápisu do registra)," uviedli predkladatelia.
Firmy obchodujúce so štátom odkrývajú skutočných vlastníkov prostredníctvom Registra partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový register) od februára 2017. Do RPVS sa zapisuje každý, kto sa uchádza o verejné zdroje v stanovenom finančnom limite, a to nielen priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj o peniaze zo štátnych fondov, alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.
Vládny protischránkový zákon je schválený
Parlament dnes schválil novelu takzvaného protischránkového zákona z dielne rezortu spravodlivosti. V súčasnosti platný protischránkový zákon vypracovalo ministerstvo spravodlivosti ešte za pôsobenia Lucie Žitňanskej. Podľa súčasného šéfa rezortu Gábora Gála (Most-Híd) je funkčný a splnil základné ciele, na ktoré bol určený. Štát podľa neho v súčasnosti vie, s akými spoločnosťami obchoduje, keďže tieto firmy musia byť registrované v evidencii partnerov verejného sektora. Známe sú tiež osoby, ktoré čerpajú konečné výhody, prípadne sú zapojené do samotných obchodov.
Rezort považoval za nevyhnutné protischránkový zákon vyhodnotiť po jeho zavedení. "Cieľom novely je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Zároveň, aby došlo k vyváženiu právnej úpravy tak, aby sa odbúrala zbytočná administratívna záťaž tam, kde je to účelné," uvádza rezortný materiál.
Tvorcovia legislatívy pripomínali ešte v lete minulého roka, že pri novele ide iba o technické úpravy. Po novom budú do zákona zavedené niektoré výnimky, ktoré sa budú týkať štátnych spoločností. Tie budú mať výnimku iba v takom prípade, že pôjde o bežnú obchodnú transakciu a pôjde o ich hlavnú ekonomickú činnosť. Tiež musí byť splnená podmienka finančných limitov. Pri jednorazových obchodoch nesmie prekročiť 100-tisíc eur, pri opakovaných 250-tisíc eur.
Poslanci zjednodušili Atómový zákon
Povoľovací proces uvádzania nových jadrových blokov na Slovensku by mal byť jednoduchší. Poslanci Národnej rady SR totiž na návrh poslancov zo strany Smer-SD Róberta Puciho a Maroša Kondróta definitívne schválili novelu Atómového zákona. Ide o “antiobštrukčný“ zákon, s ktorým sa stotožnili aj opoziční poslanci. Za zákon totiž hlasovalo vyše sto poslancov zo 135 prítomných.
„Novelou zákona sme reagovali na potreby, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) predovšetkým v súvislosti so správnymi konaniami týkajúcimi sa jadrových zariadení,“ uviedol poslanec Kondrót s tým, že hlavným cieľom je predovšetkým zlepšenie hospodárnosti a zefektívnenie vedených správnych konaní.
Verejnosť podľa poslancov nepríde o žiadne dôležité informácie pri výstavbe a uvádzaní prípadných nových jadrových blokov na Slovensku. Schválená novela Atómového zákona dokonca podľa Kondróta prispieva k väčšej informovaniu verejnosti o jednotlivých úkonoch ÚJD. „Vo viacerých prípadoch však doteraz dochádzalo k paralelným konaniam vedených pred ÚJD ako dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti a súčasne ako pred špeciálnym stavebným úradom. Navrhovaná úprava preto precizuje úpravu konaní vedených podľa atómového zákona a stavebného zákona, berúc do úvahy ich vzájomný vzťah,“ konštatoval Kondrót s tým, že nimi pripravená novela Atómového zákona plne rešpektuje všetky medzinárodné dohovory a záväzky.
Zákon je podľa opozičného poslanca za SaS a tímlídra strany pre energetiku Karola Galeka v súlade s Aarhuským dohovorom o poskytovaní a prístupe verejnosti k informáciám v oblasti životného prostredia. „Avšak súčasne vytvára aj nebezpečný precedens, že pokiaľ raz niekde zlyhá štát, alebo sú ohrozené jeho záujmy, tak si to vieme elegantne zákonom ošetriť a zjednodušiť,“ uviedol pre Galek. Napriek tomu strana SaS tento zákon podporila. „A to najmä kvôli tomu, aby sme už čo najskôr vyšli z tunela menom Mochovce, kde má Slovensko ako tretinový vlastník v Slovenských elektráňach zaviazané takmer dve miliardy eur," dodal.
Schválená novela Atómového zákona podľa neho nijako neokliešťuje otázku bezpečnosti nových jadrových blokov na Slovensku. „Novela zákona nijako neokliešťuje, ani neodoberá žiadne právomoci ÚJD. Prijatím tohto zákona iba zabezpečíme, že aspoň povoľovací proces bude bez obštrukcií a transparentný. Zákonom sa totiž taktiež informácie určené pre účastníkov konania dostanú aj širokej verejnosti zverejnením na internete,“ uzavrel Galek.
