BRATISLAVA – Štátne Lesy SR opäť ťažia drevo v chránenom území s výskytom kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho. Tvrdí to podpredseda strany SPOLU, ekológ Erik Baláž, ktorý už podal podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP). Ťaží sa podľa neho v chránenom území pod Kráľovou hoľou.
„Priamo v národnom parku Nízke Tatry ničia jeden z posledných starých lesov,“ konštatoval Baláž vo vyhlásení, ktoré poskytla hovorkyňa SPOLU Silvia Hudáčková. Deje sa tak podľa Baláža aj napriek usmerneniu ministerstva životného prostredia (MŽP), ktoré malo takúto ťažbu zastaviť a napriek stanovisku správy Národného parku Nízke Tatry, ktoré upozorňuje na výskyt kriticky ohrozeného hlucháňa.
Masívna ťažba sa podľa Baláža týka zdravých stromov, a to v hniezdnom období. „Vyrušuje to vtáky a nemožno vylúčiť ani usmrcovanie a ničenie biotopu chránených druhov,“ tvrdí. Len nedávno zastavila SIŽP na podnet Karola Kaliského z iniciatívy My sme les ťažbu v území hlucháňa hôrneho vo Veľkej Fatre. „Snáď do volieb v roku 2020 nezničia úplne všetko,“ zdôraznil Baláž, podľa ktorého vyjadrenia vládnych predstaviteľov o ochrane lesov boli len pretvárkou. „Lesy SR priamo podliehajú vláde a naďalej ťažia v najcitlivejších chránených lokalitách,“ vysvetlil.
MŽP tento rok začalo na okresných úradoch preverovať riešenia podnetov a sťažností, najmä v súvislosti s dodržiavaním Programu záchrany hlucháňa hôrneho a zákazu ťažby dreva v lesoch, ktoré tento druh obýva. Ochranári už dlhší čas poukazujú na nepriaznivý stav populácie a biotopov hlucháňa a tetrova. Hlavnou príčinou veľkého poklesu jeho populácie je intenzívna ťažba dreva v horských oblastiach a úbytok starých lesov. Od roku 1972 klesla populácia hlucháňa na Slovensku asi o 76 percent, pričom trend pokračuje.
Plošné výruby v národných parkoch zakážu zákonom, je v druhom čítaní
V národných parkoch budú plošné výruby zakázané zákonom. Parlament dnes posunul do druhého čítania novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá priamo v texte zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. "Novela obsahuje konkrétne právomoci Štátnej ochrany prírody SR. Štátni ochranári po schválení novej legislatívy získajú silnú pozíciu pri akýchkoľvek zásahoch do vzácnych území. Podľa novej právnej úpravy bude totiž ich súhlas potrebný pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Či už sa to týka ťažby dreva, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Dnes štátni ochranári môžu výrubom zabrániť takmer výlučne v najvyššom – piatom stupni ochrany. Tie sú v národných parkoch zastúpené minimálne," vysvetlil envirorezort s tým, že vďaka novej legislatíve by sa táto ich právomoc mala rozšíriť na viac ako 400-tisíc hektárov vzácneho územia na Slovensku, čo predstavuje takmer desať percent rozlohy Slovenska.
Ako uviedol minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), takýto zákon mal platiť už dávno, verí, že prejde v NR SR. Je si však vedomý, že aj tam bude lobing a tlaky na zmiernenie. Ak zákon prejde parlamentom, bude platiť od januára.
Podľa novely bude súhlas štátnych ochranárov potrebný pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch, či už sa to týka ťažby dreva, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Sprísňujú sa tak aj podmienky pre výstavbu v národných parkoch. Kým doteraz pri viacerých stavebných úkonoch štátni ochranári nemali žiadne slovo, po novom ho majú.
Za posledné tri roky sa ochrana národných parkov podľa MŽP posilnila. Štát začal aktívne využívať predkupné práva. Od roku 2017 predkupným právom získal pozemky napríklad v Slovenskom krase, v Malej Fatre, Poloninách, NPR Choč a v trende ministerstvo pokračuje. Okrem toho za posledné obdobie na Slovensku pribudlo 1 262 hektárov bezzásahového územia. Súkromným vlastníkom začal štát ponúkať všetky dostupné možnosti kompenzácií. Od prenájmu cez zmluvnú starostlivosť až po odkúpenie. Pre súkromných vlastníkov sa po rokoch vytvorila možnosť čerpať podporu z eurofondov.
